Čebrať je kopec, ktorý sa týči nad Ružomberkom. Je neprehliadnuteľný, všimnete si ho azda z akéhokoľvek ružomberského miesta a pozná ho každý Ružomberčan.
Čebrať je súčasťou Šípskej Fatry a patrí k geomorfologického podcelku Veľkej Fatry. Do roku 1978 patril k Chočským vrchom, až neskôr ho priradili k Veľkej Fatre.
Výstup vedie po lesnom chodníku
Celá trasa začína na železničnej stanici a je značená červenou značkou. K rázcestníku sme sa dostali prechodom cez železničnú trať, za ktorou sme odbočili vľavo. Pokračujeme smerom popod most a asi po 15 minútach sa dostávame na rázcestník, ktorý nás nasmeruje na Čebrať. Dozvedáme sa, že trasa je pomenovaná po ružomberskom rodákovi Zdenkovi Hochmuthovi, ktorý bol profesorom na gymnáziu a venoval sa tvorbe turistických sprievodcov.
Chodník nás doviedol do lesa a prechádzame po úzkej cestičke. Je asi dvanásť hodín a skupiny turistov už majú svoju pravidelnú turistickú dávku za sebou a vracajú sa smerom dole. V jednej časti sa nám stratila červená značka, ale pokračovali sme po chodníčku a intuácia nás ani teraz nesklamala. Vyšli sme na cestičku, ktorá nás previedla lúkou a napojili sme sa opäť na turistický chodník. Na Čebrať sme sa dostali serpentínami, ktoré občas prekrížili spadnuté stromy, ktoré bolo potrebné preliezť alebo podliezť. Kopec je zjavne vhodný aj pre odvážnych bežcov – jedného z nich sme stretávali bežiac smerom dolu. Kľukatou strmšou lesnou cestou sme vystúpili na Predný Čebrať (945 m n.m.), kde sme načerpali sily a pokračovali na hlavný vrchol, kde už ale chodník neviedol.
Niektoré zdroje uvádzajú, že výstup na Čebrať trvá 3 hodiny, zvládli sme to za 1,5 aj s prestávkami. Cesta dolu bola zaujímavá, niektoré serpentíny sme si zjavne skrátili „novými chodníčkami“, ktoré tam zanechali turisti. Terén bol v niektorých miestach strmší a prerastený koreňmi stromov, preto si treba dávať väčší pozor paradoxne cestou dolu. Šťastnú cestu!
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia