Liečenie u našich predkov

RedakciaSpoznávame RK1.12.2024

Prichádza zimné obdobie a s ním sychravý, zimný čas. Stúpa počet ochorení z prechladnutia a ľudia siahajú po liekoch. Dnes je to pri ochorení je to jednoduché. Navštívime lekára, alebo si v lekárni zakúpime osvedčené medikamenty, ktoré nám v minulosti pomohli. Nie vždy tomu tak bolo.

Dedinskí ľudia v Liptove  ešte na začiatku 20. storočia boli pri ochorení a chorobách odkázaní na seba. Na celý región bol v meste jeden – dvaja lekári. Ľudia na lekárov a lieky  nemali peniaze. Preto pri liečbe používali prírodné prostriedky čo poradila zelinkárka, susedka. Alebo sa utiekali k magickým poverám a modleniu k Bohu. Z bohatej škály ľudovej liečby vyberáme niekoľko spôsobov, ktoré užívali naši predkovia. Možno sa niektorý zo spôsobov kurírovania u staršej generácie v niektorých dedinách zachoval dodnes.

Jedným z najčastejších spôsobov liečby bolo prikladanie pijavíc. Pri zápale pľúc prikladali pijavice pod hrudnú kosť v Bešeňovej. Či to bolo účinné nevieme. Ale určite pijavice pomohli pri  modrinách po pádoch a úderoch, krvných zrazeninách ako ich užívali  v Ivachnovej a inde.

Rozšírené bolo prikladanie rôznych obkladov na boľavé miesta. Na bolesti v bruchu v Liptovskom Michale prikladali horúce obklady, v Černovej zasa špiritusové obklady. V Hubovej na boľavé hrdlo prikladali mokrú handru a omotali ju suchou handrou. Na rovnaké ochorenie v Liptovských Sliačoch posadili chorého na nízky stolček a pod sánku mu založili uterák a „dvíhali mu čapy“. Často sa používali odvary zo šalvie s medom a octom, zvarené pivo so žĺtkom a žltým cukrom, tak ako v Bielom Potoku. Deťom pri zápale hrdla prikladali kapustný, alebo chrenový list natretý ovčím lojom, to bol osvedčený recept v Ivachnovej.

Pri bolení hlavy bolo v Černovej rozšírené liečenie obkladmi. Prikladali na čelo krížalky surových zemiakov, chrenové listy, kyslú kapustu, ľanové handry namočené v octovej vode. Veľký liečiteľský význam prikladali cesnaku.  V Likavke pri ľahkom krvácaní prikladali studené ľanové handry, pavučinu, mokrú hlinu, ale aj trus. Pri chorobách očí používali obklady z odvaru harmančeka, studené handry, kýšku. Teplý olej bol všeobecným liekom pri „trhaní“ v uchu. V Liptovských Sliačoch verili, že pri vrede v uchu, pomôže  odvar z harmančeka.  Pri pokazenom žalúdku dávali v pálenke namočenú horkú ďatelinu, palinu, horec, zázvor. Na preháňanie užívali horkú soľ, hruškovú a slivkovú vodu, takáto rada mala pôvod v Liptovskom Michale. Na vyvracanie v Stankovanoch používali odvar z tabaku, alebo hubu „ryčiak“ namočenú vo vode.

Pri žltačke vešali chorému na hrdlo strúčky cesnaku navlečené na nitke. Hnačku liečili  vareným červeným vínom, do ktorého namiešali škoricu, sušené hrušky, alebo odvarom z čučoriedok a trniek. Pri zápche chorého posadili na fúrik a behali s nim po dvore. V Hubovej pri omdletí postihnutému pod nos zapaľovali sírové zápalky. Pri suchotách (tuberkulóze) prikladali na hruď obklady zo psieho, medvedieho, hadieho a srnčieho loja či masti. Takéto ochorenie liečili v Dúbrave jedením namazaného chleba masťou alebo lojom s uvedených zvierat. Deťom pri hlístach podávali cesnak v mlieku takýto spôsob liečby bol rozšírený v Hubovej aj Liptovskom Michale. Vykĺbeniny a zlomeniny naprávali a liečili dedinskí „naprávači“ v Ludrovej, Bielom Potoku, Stankovanoch, Partizánskej Ľupči. Keď dostal porážku chlap, potierali mu jazyk krvou z čierneho kohúta, alebo havrana. V prípade ženy potierali jazyk krvou z čiernej sliepky, alebo čiernej mačky, pôvod takýchto rád bol z Liptovskej Lúžnej.

Veľmi osobitý bol druh mágie a obrany ľudí proti moru. Do dreveného pluhu zapriahli 8 – 10 dvanásťročných nahých dievčat, ktoré vyorali brázdu okolo chotára obce, aby bránili preniknutiu moru do dediny. Podobný bol prípad z roku 1796 z Liptovskej Osady. Vtedy na príkaz richtára museli štyri nahé mladé ženy obehnúť chotár obce, aby chránili občanov pred morom. Richtára potom mestský súd v Ružomberku obvinil a odsúdil za zaklínačstvo a bosoráctvo.