Dvestodvadsiate výročie kostola

František DianSpoznávame RK8.2.2026

Píšeme o kostole Povýšenia svätého kríža, ktorý pred 220-mi rokmi vo svojich priestoroch privítal prvých veriacich. Dnes už nežijú jeho fundátori, projektanti, ani stavitelia. Kostol pretrval a teší sa záujmu veriacich, ktorí sa tu stretávajú na bohoslužbách aj vo večerných hodinách. Aká je história jeho vzniku?

Keď v roku 1727 pán Strečna, gróf Ján Jakub Löwenburg, nechal vo Viedni spísať zakladaciu listinu zriadenia kolégia piaristov a gymnázia v Ružomberku. Na stavbu budovy vyčlenil stavu 20 000 zlatých. K Ružomberku nemal žiadny majetkový, ani rodinný vzťah. V zakladacej listine uvádza, dôvod „zo svojho materiálneho bohatstva, ktorému sa mu dostalo, chce použiť na užitočný a prospešný cieľ, ktorý by umožnil mládeži Turca, Oravy a Liptova vzdelávať sa vo vede a v dobrých mravoch“. Prekvapuje, že hoci v Žiline, ktorá tiež v tom čase nemala gymnázium a bola bližšie k Strečnu, nezaložil kolégium piaristov. Vyslovene uviedol mestečko Ružomberok, ktoré ležalo v strede uvedených stolíc.

Po schválení výstavby cisárom Karolom IV., dňa 16. 4. 1729, už v máji prišli prví dvaja piaristi, aby začali vyučovať. Mesto nemalo priestory ani pre piaristov a ani pre gymnázium. Nasledovalo zakúpenie pozemkov na západnom okraji Rínku. Dňa 17. júla 1730 bol položený základný kameň rezidencie piaristov a gymnázia. V roku 1735 sa piaristi do nedostavanej budovy sťahovali, ale kostol nemali. Pre bohoslužby im slúžila len Kaplnka svätého Jána Nepomuckého, umiestnená v priestoroch kolégia. Gróf Löwenburg mal plán, aby súčasťou rezidencie bol aj kostol. Lenže osud mu nedoprial vidieť ani dostavanú rezidenciu piaristov. V roku 1732 v Tepličke nad Váhom zomrel. Osud kostola sa stal neistým. Peniaze na stavbu sa minuli a aj na dostavanie budovy gymnázia boli potrebné dary dobrodincov. Na stavbu kostola financie nezvýšili.

Nepoznáme pohnútky a dôvody ružomberského mešťana a podnikateľa obchodujúceho s drevom, Andreja Zvadu - Pračku, keď sa rozhodol z vlastných prostriedkov, nechať vybudovať v roku 1789, na južnej strane rezidencie, Kostol nájdenia svätého kríža. V 20. storočí patrocínium -zasvätenie kostola, zmenilo názov na Kostol Povýšenia svätého Kríža. Posvätenie kostola a prvá pobožnosť sa konali 14. septembra 1806. Vyše dvesto rokov si kostol zachoval pôvodnú dispozíciu so vstavanou vežou a polkruhovitou svätyňou. Na priečelí veže sú vo výklenkoch umiestnené kamenné sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Jána Kalazanského, údajne zhotovené v dielni Alexandra Belopotockého. 

Maľba vnútra kostola je od Jozefa Hanulu a patrí k jeho prvým sakrálnym prácam. Vnútorné zariadenie je rôznorodé, od začiatku 19. storočia (kazateľnica) až po začiatok 20. storočia (novo barokový oltár). Obe stavby, rezidencia i kostol boli postavené z darov. Nad vchodom do rezidencie bola umiestnená kamenná tabuľa s erbom Löwenburga s latinským textom v preklade: „Na väčšiu slávu božiu a česť blahoslavenej Panny Márie, piaristickú školu v Ružomberku založil som ja, Ján Jakub gróf z Löwenburgu 1727.“ V interiéri kostola je namaľovaná kartuša- ozdobný rám, s textom, že v roku 1806 nechal kostol vybudovať Andrej Zvada - Paračka.