Moderná  výstavba  mesta

František DianSpoznávame RK14.4.2024

Pohľad na mesto od železničnej stanice pred sto rokmi poskytol diametrálny dojem. Kým napravo od rieky Revúcej bolo vidieť mesto, tak pohľad naľavo poskytoval dojem skôr dediny ako mesta. Výnimkou bol iba Kaštieľ svätej Žofie.

Takýto dojem nemal človek iba pred sto rokmi, ale až do polovice predchádzajúceho storočia. Ľavá strana akoby k mestu ani nepatrila. Nenachádzalo sa tu nič zaujímavé, čo by ľudí do tejto časti prilákalo. A to sa jednalo o spojnicu medzi mestom a začínajúcim budovaním sídliska na Rovni, tiež o spojnicu medzi železničnou a autobusovou stanicou a Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Až výstavbou Základnej školy na Zarevúcej a bytoviek vedľa školy začal sa meniť charakter tejto lokality mesta.

Ale punc mesta tejto časti dala až výstavba obchodného centra Hypernovy a výstavby polyfunkčného domu, ktorý uzatvoril Ulicu Zarevúca s Poľnou ulicou. Na konci 20. storočia združenie PROVITALIS II Ružomberok, ako investor, začal s výstavbou moderného objektu. Polyfunkčný bytový dom bol vybudovaný v štýle modernej architektúry. Má päť poschodí, pričom v prízemí, smerom od ulice je deväť obchodov. Sprvu boli obchody naplno využité, dnes niektoré priestory zívajú prázdnotou. Na ostatných podlažiach je päťdesiat bytových jednotiek. Je potrebné upresniť, že dve vrchné podlažia sú v podkroví. V suteréne bytovky je dvadsaťštyri garáži s vchodom z opačnej strany ulice. Polyfunkčný dom takto uzatvoril málo vzhľadnú Poľnú ulicu pri jej vyústení cez rieku Revúcu.

Generálnym projektantom tejto modernej stavby bolo ENPRO Ružomberok a hlavným architektonickým riešiteľom bol Ing. arch. E. Lakoštík. Výstavba bola realizovaná v posledných rokoch 20. storočia a do užívania odovzdaná v roku 1999. Treba doplniť, že to nebola jediná moderná stavba v meste. Na konci Mostovej ulice pred Námestím Š. N. Hýroša a priľahlej časti Madačovej ulice vyrástli a stále vyrastajú polyfunkčné domy ladené v modernej architektúre, ktoré skrášlia a budú ozdobou stredu mesta. Je na škodu, že pri Kultúrnom dome Andreja Hlinku existujúci priestor nie je vybudovaný ako námestie. Možno sa architekti mesta nad týmto problémom ešte zamyslia.

Autor foto: Fedor Polóni