Príbeh dievčenskej školy v Ružomberku.
Smútil celý Ružomberok a s nim množstvo Slovákov celého Slovenska. Jeho život bol neustálym bojom za slobodu slovenského národa.
a konci šesťdesiatych rokov minulého storočia vedenie mesta vyvinulo maximálnu snahu, aby riešilo bytovú otázku občanov.
V tom období v turistickom oddiele v Ružomberku sa začal udomácňovať nový šport – turistické orientačné preteky.
Mnoho Ružomberčanov i ľudí z okolia, ktorí pracovali v textilke, si spomínajú na visutú lávku ponad Váh, ktorá v šesťdesiatych rokoch bola jediným priamym spojením do fabriky.
Z viacerých budov chceme upriamiť vašu pozornosť na štyri budovy, ktoré si zaslúžia náš pohľad.
V čase po prvej svetovej vojne mali dychovku železničiari, štátne lesy, vojenská posádka, ale aj gymnázium.
Dňa 23. júna 1873 bol položený základný kameň evanjelického chrámu s vyrytým letopočtom 1873 a pamätnými listinami.
Plánovaný Hotel Hrabovo začal vyrastať od roku 1966 po ukončení výstavby lanovky.
Z ľudového zvykoslovia minulosti sa do dnešných čias zachovalo niekoľko zvykov. Patria ku ním aj jánske ohne.
Kedysi to bola popredná banka Horného Uhorska. Dnes po nej ostal len prázdny bankový dom a predbehli ju iné banky. Reč je o Ľudovej banke na Mostovej ulici v Ružomberku.
V roku 1949 vzniklo „Odborné učilište pre celulózarov a papiernikov“.
Korytnička bola postavená a do prevádzky uvedená 5. júna 1908.
Za 150 rokov boli v Ružomberku po sebe až tri bijárne.
V roku 1959 Ing. Dvorský, Ing. Kudlička a pán Pályo začali pracovať na projekte retranslačnej stanice, ktorá by prijímala televízny signál z Ostravy a poskytovala ho nielen okoliu Ružomberka, ale aj Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku.
V roku 1965 fabrika postavila v Dierovej pod Šípom vlastný pioniersky tábor
Na výstavbu nemocnice prišlo 12 projektových návrhov. Vybraný bol projekt mestského architekta Ing. Gejzu Grooha s rozpočtom 7 100 000 korún.
Tak sme v minulosti pomenovávali 1. a 9. máj. Prvý máj, ako Sviatok práce, sa v Ružomberku slávil od roku 1906.
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia po vzore iných miest aj v Ružomberku vznikli prvé samoobslužné predajne potravín.
Do roku 1938 sa volejbal svojou popularitou a záujmom u mládeži vyrovnal futbalu.
Za 56 rokov prevádzky lanovka prešla modernizáciou, obmenou, rekonštrukčnými zmenami.
Návštevníci ružomberského cintorína si určite povšimli, že na pochovávanie zosnulých v posledných rokoch pribudol na južnej strane nový sektor.
Pamätným dňom bol 5. október 1913. Vtedy na lúke vojenského cvičiska za Kaštieľom svätej Žofie pristál so svojim lietadlom Ondrej Kvas.
Dnešný človek, stále sa vzďaľujúci prírode, si už ťažko vie predstaviť pastiersky život ovčiarov.
Priznajte sa, vážení čitatelia, kto z vás si ešte pamätá, čo to bol krumplový cukor,
Po prvýkrát sa volejbal v Ružomberku začal hrávať po vzniku Československa v gymnáziu.
Ani si to neuvedomujeme, že rieka Revúca rozdeľuje mesto Ružomberok na dve časti spojené mostmi.
Vo väčších mestách bola po 2. svetovej vojne zavedená autobusová doprava.
Mladšej generácii toto pomenovanie predajne už nič nehovorí. Stále medzi nami žijú pamätníci nad päťdesiat rokov, ktorí si pamätajú na predajňu Tuzexu v Ružomberku.
Ján Drobný bol krajinským prezidentom do roku 1930.
29. augusta 1948, v deň výročia SNP, bol kultúrny dom odovzdaný do užívania.
Nastal čas lyžovačky a tak sa v spomienkach vraciam do minulosti a organizovania lyžiarskych kurzov v gymnáziu.
Písal sa rok 1919. Bolo iba niekoľko týždňov od vzniku Československa. V Ružomberku sa dňa 6. januára zišlo 150 záujemcov, aby založili telovýchovnú jednotu SOKOL.
Tak ako človek sa narodí a zomiera, aby uvoľnil miesto ďalším, aj veci okolo nás podliehajú rovnakému princípu.
V časopise slovenského študentstva „VATRA“ v roku 1919 bola uverejnená povesť o vzniku názvov okolitých a známych troch vrchov. S malými úpravami vám prinášame podstatnú časť povesti.
Vo Veľkej Fatre v blízkosti vrcholu Malá Smrekovica sa nachádza neveľká ploská skala, ktorú ľudia od pradávna nazývajú Jánošíkova kolkáreň.
V čase svojho dokončenia to bola jedna z najmodernejších a najväčších polyfunkčných budov na Slovensku.
Naši predkovia nemali kuchárske knihy a skúsenosti z varenia a pečenia si odovzdávali z generácie na generáciu.
V budúcom roku bude tomu 310 rokov, kedy bol v Liptovskom Mikuláša popravený zavesením na hák Juraj Jánošík.
Pltnícky život bol ťažký a nebezpečný. Nejeden pltník našiel svoju smrť v divokej vode Váhu.
V roku 1923 bola dokončená stavba mestskej nemocnice v Ružomberku. Ale doprava nemocných bola taká ako predtým, na rebrináku.
Prvé divadelné predstavenie, ktorého režisérom bol Andrej Hlinka, odohrali na Vianoce 13 – 14 ročné deti v roku 1905 v hre „Narodil sa Pán“.
Vznik kostola je datovaný do obdobia okolo roku 1260. Je oveľa starší, ako obec Martinček, v katastri ktorej kostol stojí.
Pominula jej slávna minulosť ako by ju vody Váhu odniesli do zabudnutia.
Divadlo poznané už tisícročia bolo na Slovensku v podmienkach uhorského štátu neznáme. Prví autori hier, prví herci- ochotníci, prví organizátori začínali po roku 1830.
V tomto roku si Liptovské múzeum v Ružomberku pripomína 110 rokov od svojho založenia.
Prinášame vám skutočný nález z Ružomberka, ktorý bol zaznamenaný v časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti v roku 1905.
Pred sto rokmi bol Ružomberok svojim charakterom dedinským mestom s necelými 15 000 obyvateľmi. Vznikom Československa (1918) sa začal výrazne meniť a napredovať.
Žijú medzi nami od stredoveku. Do strednej Európy sa začali sťahovať v 13. storočí.
Príbeh, ktorý čítate sa skutočne pred sto rokmi stal. Ak by ste nachádzali paralelu medzi opísaným príbehom a súčasnosťou, bude to iba náhoda.
V tomto roku má budova gymnázia už osemdesiat rokov.
Otázka pre starších i mladších Ružomberčanov. Viete, kde stoja v Ružomberku Štefánikove domy ?
V súčasnosti je šport nenahraditeľný celosvetový fenomén každej civilizovanej spoločnosti. Tak je tomu už 150 rokov aj v Ružomberku.
Medzi prvými na Slovensku, založili spolok Živeny aj Ružomberčanky a to dňa 4. septembra 1919.
Ľanové vlákno bolo od nepamäti na Slovensku základný materiál na výrobu plátna.
Na dnešnej vychádzke do prírody ostaneme v Ružomberku, konkrétne v mestskej časti Černová.
V posledných rokoch naša spoločnosť zaznamenáva návrat k ukážkam takmer zabudnutých remesiel.
V Ružomberku nastal rozvoj bábkového divadla po vzniku ČSR (1918).
Hojnosť vody umožnila od Ružomberka splavovať po Váhu zväzky pltí.
Meštianky boli nižšie stredné školy nadväzujúce na 5-ročné ľudové školy.
V Ružomberkuna Riadku funboval tajný špiritistický spolok.
Spomienky učiteľa na príchod na SVŠ v roku 1968.
Ďalšia vychádzka do prírody nás zavedie do lokality, ktorú zvyčajne návštevníci len prejdú a nevenujú jej veľkú pozornosť.
Zásluhou kňaza ružomberskej farnosti Dr. Jána Ferenčíka v pivničných priestoroch štátnej ľudovej školy v Rybárpoli (dnes bytovky) sa na sklonku roku 1938 po prvý raz konali božie služby.
O jednom z posledných súbojov šabľou na území mesta písala aj dobová tlač.
Pre druhú tohtoročnú vychádzku sme zvolili Stankovany, ktorých minerálne pramene nie sú veľmi známe.
Na konci 18. storočia malo mesto okolo 2 000 obyvateľov a mešťania chovali 190 koní.
Poďakovanie patrí Liptovskému múzeu v Ružomberku za sprístupnenú výstavu „Podobní a rozdielni“. O to väčšiu chválu si jej tvorcovia zaslúžia, že za námet výstavy vybrali oblasť telesnej kultúry.
Cieľom je vrchol Sidorova
Pred takmer sedemsto rokmi magister Donč okrem privilégií daroval mestu rozsiahly chotár pozostávajúci z hôr, lúk a rolí o rozlohe asi 20 000 katastrálnych jutár, čo dnes zodpovedá asi 11 500 hektárom.
Podľa dobových záznamov detská opatrovňa pre deti od 3 do 6 rokov bola zriadená pri textilke niekedy v roku 1906.
Na rozhraní ružomberského a liptovsko-mikulášskeho okresu, asi 2 km za Liptovskou Lúžnou, už v Ľupčianskom chotári leží osada Železnô.
V minulosti, rovnako ako dnes boli krčmy skromne zariadené, ale aj honosnejšie.
Tragédia v Černovej v roku 1907 sa stala pre Slovákov symbolom boja za národnú identitu.
V tomto roku si pripomíname viaceré výročia
Spomínať a snívať nie je zakázané. Myšlienkové procesy a predstavy v našej nervovej sústave sa vynárajú častokrát aj vtedy, kedy si ich neprajeme.
S postupným koncom zimy vám prinášame prvú tohtoročnú vychádzku do okolia Ružomberka
Prinášame vám rozhovor s ružomberskou sprievodkyňou Miriam Považanovou
Prvé fotografie v ružomberskom prostredí vznikali asi okolo roku 1870 v piaristickom gymnáziu.
V sobotu 19.2.2022 sa môžete vybrať na ,,Putovanie za Likavskými hradnými pokladmi" so sprievodkyňou Miriam Považanovou.
Dňa 28.11.1911 prijal prípravný výbor názov vznikajúcej inštitúcie „Liptovská muzeálna spoločnosť“.
Ľudia si radi pripomínajú svoje osobné výročia. Rovnako aj výročia významných osobností, udalostí, veku nehnuteľností, či vzniku významných inštitúcií.
Už je to tak osem storočí, že ku kostolu patrí veža a vo veži zvony.
Sme mestom v lone hôr a v dávnejších zimných dobách okolité kopce boli pokryté bohatou nádielkou snehu. Dalo by sa povedať, že deti sa už s „lyžami rodili“. Nie, nebolo tomu tak.
Ešte pred sto rokmi ľudia viac využívali domáce, osvedčené postupy a lieky.
Neviem, koľko čitateľov si ešte spomenie na slovenský film „Posledná bosorka“ natočený v roku 1957.
Táto vychádzka nás dovedie na vyhliadkovú lúku Dedov, ktorá sa nachádza nad Čutkovskou dolinou, pod vrchom Tlstá hora, alebo Krstá hora, ako ju nazývajú Černovčania.
Konečne napadol sneh. Po dlhých, dlhých rokoch sme zažili biele Vianoce. Teploty ako na hojdačke. Raz ku mínus desiatim, aby o pár dní vystúpili na plusové hodnoty.
Povesti, ktoré vám prinášame vzbudili vašu pozornosť a sú čítané. Preto vám prinášame ďalšie povesti z iných dedín.
Vonku nám už nasnežilo a príroda sa pod snehovou prikrývkou ukladá na zimný odpočinok.
S Ružomberkom a jeho okolím sa spája viacero povestí
Namiesto uvažovania, kde sme ešte neboli, sme sa pred plánovaním výletu opýtali, ako sme ešte neboli.
Júlia Martinovičová si s manželom vytvorili vlastnú značku remeselných výrobkov.
Slovensko sa môže pýšiť bohatou zbierkou ľudovej slovesnosti, osobitne rozprávok a povestí.
Sviečky v Ružomberku sa v minulosti stali aj formou splácania pokuty previnilcov.
Ďalšia vychádzka za zdravím nás zavedie do Liptovskej Štiavnice, kde sa nachádza viac než dvadsať zdokumentovaných minerálnych prameňov.
Víkendové slnečné počasie nás motivovalo ostať na miestach, kde môžeme naplno využiť možno už posledné slnečné dni tohto roka.
Za sedemdesiat rokov sa v našom meste toho veľa zmenilo. Treba uznať, že viac k lepšiemu.
Zakrátko budú dva roky čo svet zachvátila epidémia koronavírusu.
Ďalšou lokalitou, kam nás zavedú naše prechádzky, je vyhliadka na zalesnenej časti skalného masívu Žiarec.
Aj v Liptove v domácnostiach tkali textílie pre všedné i sviatočné dni. Takmer každá domácnosť vlastnila krosná.
Naše kroky tentokrát vedú do Liptovských Revúc, kde sa pôjdeme prejsť po starej historickej ceste spájajúcej mestá Ružomberok a Banská Bystrica cez sedlo Veľký Šturec.
Architektúra budovy železničnej stanice je pozoruhodná a preto bola vyhlásená za kultúrnu národnú pamiatku.
Slnečný deň babieho leta sme využili na návštevu najväčšej obce ružomberského okresu, Liptovských_x000D_ Sliačov, kde sme sa vybrali na prechádzku cez Kostolnú horu na Bežan.
Pletenie košíkov je jedno z najstarších remesiel, ktoré ľudia vymysleli, a osvojili si.
Okolie Ludrovej ponúka zaujímavé lokality, kam sa môžeme vybrať za tým, čo príroda ponúka.
Čipkárstvo a čipky sa zachovali ako súčasť bohatej ľudovej tvorivosti do súčasnej doby.
Počas chladnejších októbrových dní sa vyberieme na južné svahy pod Predným Chočom, ktoré sú v okolí obcí Likavka a Martinček takmer celý deň osvetlené a vyhrievané slnkom.
Tak by sa dalo nazvať kováčstvo, jedno z najstarších remesiel ľudstva.
Na tretej vychádzke sa vyberieme na rozhranie ružomberského a dolnokubínskeho okresu, do obce Komjatná. Vychutnáme si pekné výhľady a nazbierame si niečo, čo pre nás príroda pripravila.
Ďalšia prechádzka prírodou okolia Ružomberka nás zavedie na menej známe _x000D_ miesta v blízkosti Vlkolínca. Vychutnáme si pekné výhľady a najmä si _x000D_ trochu pomaškrtíme na daroch prírody.
Bude 150 rokov od okamihu, kedy cez Ružomberok začali premávať parovozy.
V dnešnej dobe stretnúť kominára je menej pravdepodobné, ako vyhrať v športke prvú cenu. Staré čierne remeslo vymiera. Nazrime spoločne do histórie kominárstva.
Ak na Slovensku niekto hovorí o Andrejovi Hlinkovi, tak ho nerozlučne spája s našim mestom – Ružomberkom. Je našim rodákom.
Skôr narodení ľudia si možno ešte spomenú na obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa ešte z času na čas ulicami dedín a Ružomberka ozývalo: „Hrnce drôtovať, flekovať“.
© 2023 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia