Aj takáto bývala Veľká noc

RedakciaAktuality1.4.2021

Veľkonočné sviatky nám prinášajú množstvo zvykov a tradícií, z ktorých sa niektoré zachovávajú dodnes. Veľká noc sa slávi vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Preto je každý rok inokedy.

Na Zelený štvrtok sa posledný krát rozozvučia kostolné zvony, ktoré následne stíchnu až do nedele. V tento deň sa slávia sv. omše na pamiatku Ježišovej poslednej večere. Sú známe obradom umývania nôh dvanástim mužom, tak ako Ježiš umyl nohy svojim apoštolom. Keďže kostolné zvony boli zaviazané, ľudia robili hluk rapkáčmi na zaháňanie zlých síl. Podľa zvykov ľudia v tomto období dbali na svoje zdravie. Jedli zelenú stravu, skoro vstávali a umývali sa rosou, aby neboli chorí.

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Biela sobota svoj názov pravdepodobne získala z bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijímali krst na veľkonočnej vigílii. Doma sa nielen upratovalo, ale aj sa piekli koláče, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka. Počas veľkonočnej nedele bolo zaužívané svätenie jedál v kostoloch. Ľudia varili typické jedlá z mäsa, vajíčok, kapusty i sladké koláče z kysnutého cesta.

Oblievanie vodou počas predpoludnia Veľkonočného pondelka bolo zvykom aj v našich končinách. Zvyk, ktorý dnes väčšina dievčat neobľubuje, mal v minulosti osobité čaro. Chlapci začali chodiť oblievať skoro ráno a pokračovali až do poludnia. Mládenci chodili od domu k domu, veselo spievali a pišťanie dievok sa nieslo celou dedinou. Išlo o ochranné, očistné, plodonosné i liečebné úkony. Oblievačka ľadovou vodou z potokov mala privodiť zdravie, krásu a vitalitu mladých dievok. Dievčatá chlapcov obdarovali kraslicami a pohostili sladkými dobrotami. Kraslice sa maľovali jednou farbou. Vo vode uvarili šupky z cibule, keď sa voda zafarbila do červena, šupky vybrali a dali do nej variť vajcia. Dievky, ktoré dvere zatvárali alebo sa im vody ušlo len minimálne, ostali v hanbe. Nasledujúci rok ich mali sprevádzať rôzne choroby a neduhy.

Stanislava Bruk, foto: Stanislav Surový, Radka Lasáková