Aký je náš vzťah ku kultúrnym pamiatkam?

RedakciaAktuality18.4.2022

Je symbolom bohatstva ľudstva a zároveň upozorňuje, že by malo byť prístupné všetkým ľudom bez rozdielu. Taktiež sa snaží poukázať na to, že ochrana a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, ktoré má nevyčísliteľnú hodnotu si vyžaduje kolektívne úsilie celej medzinárodnej komunity.

V Ružomberku a jeho okolí nájdeme nespočetné množstvo pamiatok a kultúrneho dedičstva na ktoré môžeme byť hrdí. Jednou z najznámejších a najvýznamnejších pamiatok, a tiež aj najnavštevovanejších je osada Vlkolínec. Vlkolínec zapísali 11. novembra v roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zapísanie do tohto zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít. Obec Vlkolínec, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376 predstavuje unikátny celok pôvodných ľudových stavieb. Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom, ktorý bol vybudovaný v roku 1886 a sprístupnili ho verejnosti v roku 1991. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané, čiže tam sa návštevníci nedostanú. Žije tu 30 obyvateľov.

Zaujímavosti
- na konci osemnásteho storočia tu žilo 280 ľudí v 41 domoch
- obec bola a je súčasťou mesta Ružomberok
- počas druhej svetovej vojny veľká časť Vlkolínca vyhorela
- ide o jedinú obec na Slovensku, v ktorej nenájdeme novú výstavbu moderných domov
- studňa, ktorá sa nachádza v strede obce bol kedysi jediný zdroj pitnej vody
- vo Vlkolínci sa vo veľkom pestoval hrach a išlo o typickú ľudovú potravinu
- sedliaci boli vlastníci usadlosti, domu a pozemku, želiari boli nájomníkmi domu na dedine
- izba bola najväčším priestorom v dome, kde sa odohrával rodinný život
- Vlkolínčania boli v minulosti známi tesári

Okrem toho v meste a okolí nájdeme množstvo ďalších pozoruhodných pamiatok. V najstaršej časti mesta na Námestí Andreja Hlinku sú to kostoly, budova gymnázia, Mauzóleum Andreja Hlinku, mariánsky stĺp či neobaroková radnica a iné. Mestské časti ponúkajú historické zaujímavosti, medzi ktoré patria rodný dom Andreja Hlinku, historické sýpky v Hrboltovej, či pamätník černovských martýrov v Černovej. Neďaleko Ružomberka sa tiež nachádzajú zrúcanina hradu Likava, kostol Všetkých Svätých v Ludrovej – Kúte a mnoho iných.

Svetový deň kultúrneho dedičstva si pripomíname od roku 1982. Pri príležitosti sympózia organizovaného Medzinárodnou radou pre pamiatky a sídla v Tunisku v roku 1982 bol prednesený návrh, aby sa 18. apríl oslavoval ako Medzinárodný deň pamiatok a sídiel. Myšlienka bola odobrená aj celosvetovou konferenciou UNESCO a tento deň sa tak stal Svetovým dňom kultúrneho dedičstva.

Pri tejto príležitosti by sme sa mohli zamyslieť nad tým, či si kultúrne pamiatky a dedičstvo našich predkov dostatočne vážime a tak aj k nemu pristupujeme. Vieme vnímať krásu týchto pamiatok ale ich spoločenskú hodnotu už akosi nedoceňujeme. Je však potrebné veriť, že sa to zmení. Práve vzťah verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu je pri ich ochrane najdôležitejší, aby sme ich mohli zanechať aj budúcim generáciám.

Stanislava Bruk Lucká