Architektonické riešenia mesta, ktoré by nemali ostať nepovšimnuté

Architektonické riešenia mesta, ktoré by nemali ostať nepovšimnuté

RedakciaAktuality4.3.2020

Návrhy architektonických a urbanistických riešení vybraných častí Ružomberka za uplynulých 10 rokov sú hlavným motívom výstavy Mesto na križovatke. Ukazujú vybrané riešenia, ktoré by nemali ostať nepovšimnuté v zásuvke. Ambíciou je tiež otvoriť diskusiu a iniciovať uvažovanie o podobe mesta. Výstava vznikla pod odbornou taktovkou trojice architektov Vavrinca Kenderu, Pavla Šrankotu a Jozefa Veselovského. Môžete si ju pozrieť do 19. apríla v Galérii Ľudovíta Fullu.

Koncept obnovy Korýtka zatiaľ len víziou

Ako uvádza Vavrinec Kendera, keďže mesto stojí na križovatke ciest, doprava je aj dnes dôležitým faktorom, ktorý ovplyvní rozvoj mesta do budúcnosti. „Ružomberok má veľký potenciál, najmä pre svoju polohu a rozbehnutú výstavbu diaľnic, ktorá môže znamenať rozvoj logistiky a ľahkého priemyslu,” hovorí Kendera. Podľa jeho slov netreba zabúdať ani na cestovný ruch, ktorý na Liptove každým rokom rastie.

Vavrinec Kendera

S tým súvisí aj jeden z projektov na výstave, ktorým je koncept obnovy Korytnickej železnice.

„Táto trať by mohla v budúcnosti podporiť rozvoj cestovného ruchu v priestore Revúckeho podolia, integrovať na našu stanicu turistické oblasti až po Donovaly,“ popisuje jednu zo zatiaľ nezrealizovaných vízií.

Myšlienka výstavby tohto dopravného uzla zároveň odštartovala aj samotný vznik zbierania podkladov, ktoré sa nachádzajú na výstave.

„V roku 2012 sme oslovili fakultu architektúry v Brne, kde študenti spracovali niekoľko návrhov železničnej stanice. Potom sa pridali ďalšie projekty a ostatné univerzity, až sa za tie roky nazbieralo veľa materiálu, ktorý sa dal vystaviť,“ hovorí Kendera.

Chýba riešenie, ako naložiť s plochami bývalých priemyselných podnikov

„Nachádza sa tu viacero dôležitých tém ako námestia, predovšetkým centrálne a tzv. hlavné, je tu problém mobility a dopravy, a určite je zaujímavá téma obnovy Korýtka,“ načrtol odkaz výstavy Jozef Veselovský. Podľa jeho slov hlavne na úrovni mestského rozvoja zápasia s problémami.

Jozef Veselovský

Nemáme ujasnené, kam sa mesto bude rozvíjať, doriešenú dopravnú situáciu, nemáme víziu toho, akým spôsobom naložíme s hnedými poliami (tzv. brownfieldami), ktoré tu zostali po predchádzajúcich priemyselných podnikoch,“ dopĺňa Veselovský.

Za hnedé polia, tzv. brownfieldy môžeme považovať bývalé priemyselné závody fabriky Solo a bavlnárskych závodov V. I. Lenina. „Verím tomu, že sú dôležitým územím na to, aby sa mesto začalo sceľovať a rozvíjať. Keďže tieto pozemky sú v súkromnom vlastníctve, nevieme orientovať svoje vízie k tomuto konkrétnemu miestu. Z urbanistického pohľadu sú to pre mňa najzaujímavejšie a najdôležitejšie momenty,“ uvádza Veselovský.

Najhlbšou ranou kaštieľ sv. Žofie

Jedným z hlavných cieľov výstavy je otvoriť diskusiu uvažovania o meste s odborníkmi, samosprávou i obyvateľmi. Ako uvádza Veselovský:

„Z hlbokých a čerstvých rán by som nezabudol na kaštieľ sv. Žofie. Nikdy nedošlo k naplneniu sľubov a ani sa o tejto problematike nevedie otvorená diskusia. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť za to, že sme prišli o verejný majetok a nedostali to, čo sme mali sľúbené,“ hovorí.

To považuje zároveň za najväčšiu ranu, pretože sa týka priamo identity mesta a najstaršieho objektu, ktorý bol už v čase jeho rekonštrukcie výrazne zdevastovaný.

Pritom začína hovoriť o novej rane pre Ružomberok. „Máme na stole tému rekonštrukcie novej plavárne, uskutočnila sa architektonická súťaž a poslanci napriek tomu rozhodli, že sem naimportujú hotovú plaváreň z Petržalky,“ dopĺňa.

Urbanisticky najhoršie miesto v Ružomberku

Pavol Šrankota

„Plocha, kde mal stáť Aupark je z hľadiska urbanistickej etiky a stability jedno z najhorších miest v Ružomberku,“ uvádza Pavol Šrankota.

„Máme vizualizácie, ako by toto miesto mohlo vyzerať, avšak zatiaľ je stále v súkromnom vlastníctve, preto máme zviazané ruky,“ uvádza.

Podľa jeho slov, mesto by malo predovšetkým ovplyvňovať verejné priestranstvo. Radnica preto uvažuje obstarať a spracovať manuál tvorby verejných priestranstiev. „Máme výnimočnú polohu, mesto sa nachádza na križovatke medzinárodných ťahov a výnimočná je tiež poloha subalpínskeho stupňa, (rozprestiera sa od hornej hranica lesa, charakteristické sú viac-menej súvislé porasty kosodreviny – pozn. red.), ktoré si myslím, že nemá ani žiadne zo slovenských miest,“ dopĺňa Šrankota. Za veľké pozitívum tiež považuje vzopätie v kotline i morfológiu samotného mesta. „Ak by sme sa tento potenciál rozhodli využiť, môžeme vytvoriť príjemné mestečko, ktoré nie je iba na jednej rovine, ale má dynamiku priestoru,“ uzatvára Šrankota.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia