Bicyklom po stopách SNP

RedakciaAktuality20.10.2024

Pamätník účastníkovi Slovenského národného povstania partizánovi Dimitrijovi Alexejovičovi Venerovskému odhalili 19. októbra na Podsuchej. Nachádza sa pri Cyklokorytničke, asi 900 m od reštaurácie Bodega, smerom na Liptovskú Osadu. Pamätné miesto dopĺňa informačná tabuľa s fotografiami, ktoré približujú osud jedného z bojovníkov proti fašizmu, za obnovu demokratického Československa.

Osud partizána Venerevského spracoval do monografie historik Stanislav Chytka, ktorý v nej uvádza: „ Dňa 27. októbra 1944, predvečer výročia vzniku Československa, padol na Podsuchej južne od Ružomberka partizán D. A. Venerovský. Iba dva dni predtým sa dožil 41 rokov. V Liptovskom Hrádku zanechal manželku a dvoch synov. Bol bojovníkom partizánskej brigády kapitána Jegorova a niesla jeho meno. Neskôr bola premenovaná na Prvú československú partizánsku brigádu J. V. Stalina. Životná cesta D. Venerovského nebola práve jednoduchá. Narodil sa 25. októbra 1903 v stanici Jekaterinogradskaja v dnešnej ruskej Kabardinsko-Balkarskej republike. Do Československa sa dostal v rámci emigrácie pred sovietskou mocou. Podľa dokumentácie to bolo 31. júla 1921.

Keď Venerovský prišiel do Československa, tak záchytný bod mali v Moravskej Třebovej. Tam na doštudoval gymnázium. Štyri ročníky študované v Rusku mu uznali, urobil nejaké skúšky – dosť na tom, maturoval v tej Moravskej Třebovej a po maturite išiel do Brna na Vysokú školu poľnohospodársku, odbor Lesníctvo. Po dvoch rokoch rodina nemala na ďalšie štúdia peniaze, tak to prerušil. Nevedel, či to vôbec dokončí, a zamestnal sa v Matici slovenskej v Martine. Školu v Brne ukončil až v marci 1934. Počas štvorročnej prestávky sa nechal odviesť, na základe žiadosti prezidentovi ČSR, do výkonu prezenčnej vojenskej služby československej armády ako normálny branec. Základnú vojenčinu robil jazdeckom pluku v Košiciach. Dostal hodnosť čatára s dôstojníckou skúškou.

Začlenenie do bežného občianskeho života celkom pochopiteľne viedlo aj k novej kvalite a usporiadaniu jeho súkromia. S vlastnou rodinou síce udržiaval písomný styk, ale nikdy sa už s nikým z príbuzných nestretol. Dňa 17, júna 1934 sa oženil v Nemšovej s Máriou Chromečkovou. Spoznal sa s ňou na veľkostatku, ktorý spravoval jeho dedo.

Do povstania odišiel D. Venerovský priamo z Troch studničiek na Podbanskom, kde mal lesnícke pracovisko. Podľa písomného potvrdenia štábu brigády bol v jej stave od 23. augusta 1944. Počas Slovenského národného povstania bojoval v rôznych lokalitách v regiónoch Turca a Liptova. Venerovský prežíval zúrivé boje proti útočiacim nemeckým fašistom v okolí Martina, Sklabinej. Z Martina odišiel do Uľanky, skade ho krátko po útoku fašistov na Banskú Bystricu odvelili do Liptovskej Osady. Bol zaradený do oddielu nadporučíka Kaličenka. Tento v noci z 29. na 30. septembra 1944 prepadol nemeckú posádku v Ludrovej, ktorá mohla ohroziť postupom Ludrovskou dolinou obrancov Ostrého. Vyhnali nemecký oddiel z obce a ukoristili niekoľko guľometov. Už 30. septembra 1944 prieskumníci oddielu napadli v priestore Vlkolínca nepriateľskú prieskumnú jednotku, časť jej pobili a zvyšok rozprášili.

O smrti D. Venerovského jeho syn povedal: „Otec padol dva dni po 41. narodeninách. Tam, kde bola mohyla, tam padol. Mohylu možno postavili obyvatelia Bieleho Potoka, v lete 1946 tam ešte nebola. Tam je potôčik, viem, že som tam našiel v tom potôčiku otcove vec – tužku, zápisník, kde boli rozmočené poznámky. Mama to hneď poznala. Z pôvodného hrobu na Podsuchej bol otec prenesený na Biely Potok, ja som hrob zažil až tam, kde sa on starala jedna rodina. Asi v roku 1978 bol znovu exhumovaný a má hrob v Kežmarku.

Na pamätných miestach na Podsuchej sa 19. októbra uskutočnila pietna spomienka na D. A. Venerovského. Klub vojenskej histórie zrekonštruoval posledné minúty jeho života, v blízkosti bývalej železničky Korytnica, kde bol na prieskume aj s jedným so svojím spolubojovníkom, ktorý ušiel fašistom v lese. D. Venerovský proti prepadu fašistov na vzdialenosť asi dvadsať metrov nemal žiadnu šancu.

Ružomberský primátor Ľubomír Kubáň na pamätnom mieste na Podsuchej uviedol: „Je naozaj dôležité – a v dnešných pohnutých časoch zvlášť – pripomínať si, čo znamená vojna i to, akú cenu a hodnotu má ľudská sloboda. Dimitrij Venerovský padol v boji a obetoval svoj život za dve vlasti. Prvú nosil hlboko v sebe ako večnú spomienku, ako rodisko a krajinu svojej mladosti, druhú vlasť ako krajinu, ktorá ho prijala za svojho a otvorila mu novú cestu životom. Práve príbeh Dimitrija Venerovského je jedným z tisícov individuálnych osudov všetkých, ktorí bojovali proti tyranii fašizmu. Každý z týchto známych či neznámych bojovníkov si zaslúži náš obdiv a úctu.“

Pietnu spomienku pripravili mesto Ružomberok, Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ružomberku, Klub vojenskej histórie Ostrô a Klub nadšencov amatérskej cyklistiky v Ružomberku. Cyklojazdou po stopách SNP v Revúckej doline, ktorá sa začala cykloraňajkami na Zápalkárni, pri štarte Cyklokorytničky, ukončili cyklistickú sezónu 2024.

Fotogaléria

Text a foto: Tibor Šuľa