Bodliak, ktorý dobyl nielen Turiec a Liptov, ale aj vesmír

RedakciaAktuality29.10.2026

Ružomberčania spoznávali tajomstvá prírody s botaničkou Veľkej Fatry.

Keď povieme bodliak, väčšina z nás si predstaví pichľavú burinu, ktorej sa radšej vyhneme oblúkom. Príroda však vie byť fascinujúco rozmanitá. Svoje o tom vedia aj účastníci podujatia v mestskej knižnici, ktoré prinieslo pútavý pohľad do sveta vzácnych rastlín, histórie a ochrany prírody.

Podujatie, ktoré opäť potvrdilo úspešnú a dlhoročnú spoluprácu OZ Ružomberčan s Národným parkom Veľká Fatra, prinieslo návštevníkom nezabudnuteľný zážitok. Hlavnou sprievodkyňou večera plného vôní a zaujímavostí bola botanička Národného parku Veľká Fatra Barbora Kyzeková, ktorá dokázala prítomných vtiahnuť do tajomstiev zelenej ríše.

Život zasvätený vede a kvetom

Barbora Kyzeková najskôr pútavo priblížila životný príbeh Izabely Textorisovej, prvej slovenskej botaničky. K objavovaniu krás prírody ju pred vyše storočím výdatne podporoval aj významný národný buditeľ Andrej Kmeť.

Izabela zbierala kvety a bylinky predovšetkým v Turci a v jej milovanej Gaderskej doline, neváhala prebádať ani miestne jaskyne. Hoci pracovala ako kráľovská poštárka, jej skutočnou láskou bola veda a príroda.

Návštevníci si počas podujatia vypočuli aj autentické úryvky z jej korešpondencie a denníkov. V jednom z nich, datovanom presne 8. júna 1913, sa nachádzajú mrazivo nadčasové slová:

„Ako sa mi vidí svet je v akomsi vare, nikdy som sa nezaujímala o politiku, mojím svetom je veda. Všetci v starej Európe sedíme ako keby na hrnci s vriacou vodou a on ide vybuchnúť.“

Tieto slová napísala len rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny. „Prešlo sto rokov a na takomto kotli sedíme vlastne aj my teraz,“ zaznelo rečnícke zamyslenie počas podujatia.

Obyčajný-neobyčajný bodliak a vachta trojlistá

Vďaka Textorisovej a jej nasledovníkom dnes poznáme skvosty, akým je aj bodliak Textorisovej (Carduus textorisianus Marg.). Tento vzácny druh objavila začiatkom mája roku 1893 na vrchu Tlstá v Blatnickej doline v oblasti Turca.

Rastlinu neskôr vedecky popísal jej súčasník, botanik Antal Margittai. Na počesť slovenskej botaničky pritom nie je pomenovaná len táto unikátna rastlina, ale dokonca aj planétka obiehajúca medzi Marsom a Jupiterom. Nie je preto prekvapením, že obec Blatnica má bodliak hrdo zakotvený vo svojom erbe. A v Národnom Parku Veľká Fatra tento rok sprístupnili nový chodník Izabely Textorisovej v Blatnickej doline.

Botanička Barbora Kyzeková následne plynulo prešla k ďalším zaujímavým rastlinám. Jej obľúbenou rastlinou je vachta trojlistá, ktorej liečivé účinky a elegancia nadchli mnohých prítomných. Priaznivo ovplyvňuje črevnú peristaltiku, činnosť pečene a žlčníka. Používa sa pri poruchách trávenia. Žiaľ, táto rastlinka je vďaka rýchlemu úbytku zamokrených pozemkov a nadmernému zbieraniu kriticky ohrozená.

Od nádchovníka až po staré tradície

Súčasťou programu bola aj živá ukážka rastlín, ktoré si účastníci mohli chytiť, ovoňať a napokon ochutnať v podobe čerstvo uvareného bylinkového čaju. Reč prišla na osvedčené prírodné poklady ale aj novinky:

• Nádchovník (rýmovník): Skvelý spojenec proti nádche. Svojou osobnou skúsenosťou prispela aj pani Helena: „Chodievala som do Bratislavy za synom a vždy som tam deň odkašľala. Zistila som, že mi nerobí dobre cesta vlakom, zrejme som alergická na klimatizáciu. Teraz si pre istotu beriem lístky nádchovníka priamo do rúška a nesmierne mi to pomáha.“
• Vratič obyčajný: Kedysi ho používali na vyvolanie vracanie a dievčatá ho zvykli zašívať svojim milým do šiat, keď odchádzali do sveta, aby sa im bezpečne vrátili domov. Dnes ho ľudia využívajú najmä ako účinný ekologický odpudzovač molí.
• Lastovičník väčší: Tradičný a dobre známy prírodný prostriedok na bradavice.
• Migrénovník: Vyvolal veľký záujem, nie preto, že pochádza z Afriky, ale že sa dá ľahko pestovať doma v kvetináči. Ako názov naznačuje, používa sa pri liečbe bolestí hlavy.

Toto zaujímavé podujatie sa podarilo zorganizovať vďaka realizácii projektu v rámci podporného opatrenia Podpora udržateľného cestovného ruchu a posilňovanie biodiverzity v chránených územiach, ktorý je spolufinancovaný z druhého Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Ružomberčania tak opäť raz dokázali, že história, veda a ochrana prírody vedia kráčať ruka v ruke.

Fotogaléria