Bola to veľká sláva

František DianAktuality6.9.2026

Skutočne. Bola to veľká sláva, keď 4. decembra 1932 slávnostne odovzdali budovu Krajského súdu v Ružomberku do užívania. V ten deň bolo mesto vyzdobené zástavami.

Na odovzdanie budovy do užívania nočným rýchlikom z Prahy pricestovali ministri Milan Hodža, Alfréd Meissner, Ivan Dérer. Účastníkmi otvorenia bola celá ružomberská honorácia bez ohľadu na to, kto akú politickú stranu zastupoval. Dobová tlač v spravodajstve z tohto podujatia napísala, že prvá slovenská sedria je právom v Ružomberku, lebo „odtiaľto pre Slovensko vychádzali myšlienky, obete a prvá slovenská vláda“. Čo predchádzalo týmto slávnostným chvíľam?

Od čias právnej ľudskej spoločnosti pre previnilcov a zločincov boli súdy a väzenia. Prvý záznam o zasadnutí stoličného súdu v Ružomberku, v Kaštieli sv. Žofie, pochádza z roku 1675. Po zbúraní hradu Likava v roku 1707 sa kaštieľ stal sídlom pánskej súdnej stolice a väznice. Od roku 1876 v kaštieli sídlila Kráľovská sedria (krajský súd) s právomocami pre Liptov a Oravu až do roku 1930.

Napriek rozsiahlym priestorom kaštieľa a počtu miestností, kaštieľ prestal súdnictvu vyhovovať. V roku 1924 sa uvažovalo o premiestnení sídla sedrie do Martina, Liptovského Mikuláša, alebo do Žiliny. Prezieraví politici a vedenie mesta Ružomberka prijali uznesenie, aby bola vyslaná delegácia k ministrovi so žiadosťou o postavenie novej budovy pre sedriu. Mesto sa zaviazalo zabezpečiť pozemok pod stavbu v strede mesta.

Ministerstvo s návrhom výstavby novej budovy súhlasilo a vyčlenilo potrebné finančné prostriedky. Mesto vykúpilo pozemky pod plánovanú stavbu a premiestnilo už neužívaný starý cintorín, ktorý bol na tomto mieste. Nič okrem peňazí nestálo v ceste začať s výstavbou budovy.

Projekty na stavbu okresného a krajského súdu vypracoval architekt Bedřich Bendelmayer z Prahy v roku 1929. Stavbu realizovala firma Jaroslava Bursíka a stála 12,2 milióna korún. Plánovaná výstavba budovy takto s banským domom, evanjelickým kostolom, farou, meštiankou a bankou dali základ novej, budovanej Dončovej ulice.

V čase ukončenia výstavby budovy súdu a väznice boli v suteréne pivnice, sklad uhlia, dielne, pekáreň, kuchyňa a väznica so 14 celami a s východmi na dva vychádzkové dvory. Na prízemí bolo ďalších 20 ciel, byty pre zriadencov, miestnosti advokátov, rokovacie miestnosti, miestnosti pre registráciu, pozemkové knihy. Oproti vchodu bola veľká súdna miestnosť. Ďalej sa tu nachádzali miestnosti pre sudcov, štátneho zástupcu, porotu, znalcov a svedkov. Prvé poschodie slúžilo kancelárii prednostu, predsedovi súdu, sudcom, rokovacím miestnostiam, škole pre väzňov a 36 celám. Na druhom poschodí boli kancelárie referentov, pisárov, knižnica, miestnosti pre strážnikov a 30 ciel. V podkroví bola väzenská nemocnica a ordinácia pre väzňov.

Väznica bola oddelená osobitne pre ženskú a mužskú časť. Muži mali väzenie zo severozápadnej strany objektu. Na čele strážnej služby bol veliteľ stráže. Podriadenými boli dozorcovia - kľučiari, vrátnici, noční strážcovia, ženské dozorkyne, pohotovostná služba. Dozor bol aj v kuchyni, dielni, pekárni a kotolni. V čase vybudovania objektu to bol vzorový objekt krajského súdu a väznice. Mal pôsobnosť pre celý Liptov, Oravu a Martin. Hoci budova slúži už viac ako 90 rokov, je naďalej funkčná a môže slúžiť svojmu účelu, pre ktorý bola postavená.