Boli sme na návšteve u 94 - ročného športového barda P. Kuniaka

Boli sme na návšteve u 94 - ročného športového barda P. Kuniaka

RedakciaAktuality10.11.2022

V tomto prípade to určite platí, že vek je len číslo. Niekdajší futbalista, neskôr stolný tenista a taktiež dlhoročný športový funkcionár i známy ochotnícky herec Peter Kuniak, ktorý 24. februára 2023 bude mať 95 rokov, stále žije naplno.

Keďže nedávno sme tohto vitálneho Černovčana videli na prvoligovom stretnutí Ružomberok – Banská Bystrica (0:0), došlo k dohode na spoločnom stretnutí. „Po dlhšom čase som bol na futbale. Počas pandémie som nechodil nikde. Už ale dávnejšie ma to ťahalo. Raz, keď už človek bol nahotovaný, pršalo. Lenže musím priznať, že tento zápas má dáko nenadchol a skončil zaslúžene remízou. Ružomberské výsledky pravidelne sledujem, aj naše černovské,“ vrátil sa P. Kuniak ešte k návšteve štadióna pod Čebraťom.

S futbalom bol náš hostiteľ spojený viac – menej celý doterajší život. „Prvý zápas som odohral za Černovú v šestnástich, ako 21 – ročný som prestúpil do Ružomberka. Bola to asi najlacnejšia kúpa v histórii tohto klubu. Ružomberskí funkcionári prišli za mnou do obchodu v Novej Černovej, kde som bol vedúcim. Z regála na stôl putovala aj fľaška slivovice. Posedelo sa, podpísal som prestupové lístky a čakal na nejaké peniaze. Peter, neboj sa, zaplatíme ti, uisťovala ma návšteva, no doteraz sa tak nestalo.“

Ešte väčší transfer bol na spadnutie neskôr, keď chalana z Černovej lanáril Slovan Bratislava. Bolo to v roku 1955. „Tú ponuku sprostredkoval tajomník bratislavského klubu Štefan Juska, takisto rodák odtiaľto. Všetko sa zdalo vybavené, dokonca, mal som za sebou aj jeden slovanistický tréning. Keďže v piatok bolo treba cestovať do Bratislavy, pretože v sobotu ma čakala premiéra v slávnom klube, vo štvrtok moje kroky smerovali na futbalový výbor v Ružomberku, aby sa všetko dotiahlo. Tu mi jeden z vtedajších funkcionárov Július Duchoň povedal, Peter a + b. Ja mu na to, čo tým myslí. Ani bohovi, znela odpoveď. Márne som všetkých prehováral a prosil,“ priblížil P. Kuniak jednu obrovskú stratenú príležitosť.

Takže celú vážnu futbalovú kariéru s „koženou“ odtiahol pod Čebraťom. Tu zažil aj bitku o postup do celoštátnej, vtedy československej ligy. „Najväčší dojem z vtedajších hráčov u mňa zanechal Jiří Basl. Bol to pán futbalista. Dokázal skvele nahrať, veľmi dobre vystreliť. Ja som práve z jeho aktivity ťažil. Nebol zo mňa žiadny vychýrený technik, no na druhej strane hráč s veľmi dobrou rýchlosťou, veď môj osobák na stovku mal hodnotu 11,8 sek. Tiež som využíval výbornú akceleráciu.“

Bolo to v päťdesiatom siedmom, keď rozbehnutého futbalistu stoplo zranenie. „V jednom zápase obranca súperovho mužstva padol na mňa svojou celou váhou. Odniesol si to meniskus v pravom kolene.“ Za nejaké dva mesiace sa P. Kuniak do mužstva vrátil, bez podstúpenia operačného zákroku. „No nebolo to už ono, človek musel byť v súbojoch opatrný.“ Keď uzavrel svoju ružomberskú etapu do štyridsať štvorky nastupoval za černovské mužstvo. „Potom som u nás doma funkcionárčil i trénoval, až do osemdesiatky. To už nastal čas dať priestor mladej zmene.“

P. Kuniak bol tiež pri zrode Turnaja veteránov Liptova v stolnom tenise, ktorý tento rok napísal svoj 35. diel. „V tom čase som robil zástupcu riaditeľa na Strednom odbornom učilišti textilnom v Ružomberku. Už ani sám nevie, aké boli pohnútky založiť tradíciu. Išlo o úplne prvú stolnotenisovú veteraniádu na Slovensku. Pri jej zrode sme boli traja, Branislav Kasanický, Vojtech Olos a ja. Na prvom ročníku štartovalo 15 hráčov, všetky mená mám zaznamenané. Aktívne ma pingpong držall až do osemdesiatych piatych rokov.“

Celá Černová však vychýreného športovca poznala tiež ako výborného divadelníka. „Už počas kariéry, učinkoval som vo viacerých hrách. Tých postáva bolo minimálne 60-70, no najviac budem spomínať na Satana vo Veľkom týždni. To boli pašie. Deti si ma potom tak zaškatulkovali. Pamätám si, ako režisér Ladislav Hatala mi zdôrazňoval, že to nie je žiadna veselohra, že diváci musia zo mňa to zlo cítiť.“

Stále je to vitálny muž, ktorý naplno sleduje dianie okolo seba. „Pohybovo by bolo všetko fajn, keby sa neozývalo z futbalu zranené koleno. Sem – tam pobolí, pichne. Na bicykli však zájdem aj do ´dediny´. Dokonca som kastelánom nášho rodičovského domu, keďže všetci ostatní najbližší žijú v Bratislave“, dodal na záver večný optimista 94 – ročný Peter Kuniak, ktorý cíti denne ohromnú oporu vo svojej manželke.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia