Budeme voliť menej mestských poslancov?

RedakciaAktuality30.6.2026

Ružomberská radnica a poslanci stoja pred zásadným rozhodnutím, ktoré ovplyvní budúce komunálne voľby.

Téma optimalizácie počtu poslancov a prekresľovania volebnej mapy je v našom meste horúca. Hoci sa už v roku 2023 dohodlo zníženie počtu poslancov z 25 na 16, schvaľovanie konkrétnych volebných obvodov ukázalo nečakaný problém.

V čom je problém? Hrboltová vyčnieva z radu

Mestské zastupiteľstvo sa otázkou zoštíhlenia poslaneckých radov zaoberalo už v máji 2023, kedy poslanci schválili uznesenie o znížení počtu členov zastupiteľstva zo súčasných 25 na 16 pre volebné obdobie 2026 – 2030.

Matematika nového návrhu vyzerala jasne: štyri prímestské časti (Biely Potok, Černová, Hrboltová, Rybárpole) mali dostať po jednom poslancovi a zvyšok mesta (obvod „Mesto“) mal voliť zvyšných 12 zástupcov. Keď sa však pozrieme na reálne čísla obyvateľov a voličov, plán narazil na tvrdú reality férovejších pravidiel:

Biely Potok: 1 poslanec (1 467 obyvateľov / 1 210 voličov)
Černová: 1 poslanec (1 443 obyvateľov / 1 173 voličov)
Rybárpole: 1 poslanec (1 554 obyvateľov / 1 222 voličov)
Mesto Ružomberok: 12 poslancov (20 773 obyvateľov / 17 691 voličov), prepočet na jedného poslanca pripadá 1 731 obyvateľov / 1 474 voličov)

A práve tu prichádza kameň úrazu: Volebný obvod č. 3 – Hrboltová. Tá má mať podľa pôvodného návrhu tiež 1 poslanca, no žije tu len 644 obyvateľov (538 voličov).

Na zastupiteľstve v pondelok 22. júna 2026 poslanci tento návrh neschválili. Diskusia v poslaneckých laviciach bola mimoriadne emotívna, keďže sa dotýkala zastúpenia konkrétnych mestských častí a ich budúceho hlasu na radnici.

Práve Hrboltová sa stala hlavným dôvodom sváru. Jej výrazne nižší počet obyvateľov je totiž v priamom rozpore s odporúčaniami Verejného ochrancu práv (ombudsmana) Róberta Dobrovodského a tzv. Benátskej komisie. Výsledkom je dočasná stopka, no nie definitívny koniec. Poslanci sa dohodli na kompromise: stretnú sa na mimoriadnom rokovaní v utorok 7. júla 2026. Dovtedy má vedenie mesta zapracovať pripomienky z diskusie a predložiť poslancom nový, akceptovateľný návrh.

Pohľad poslanca: Riziko, že voľby budú neplatné, je reálne

Na potrebu zmeny v súlade so zákonom v Ružomberku aktívne upozorňuje mestský poslanec Miroslav Zuberec. Podľa neho sa síce na prvý pohľad môže zdať, že ide o čisto technickú tému pre právnikov, no v skutočnosti sa týka každého jedného obyvateľa. „Od toho, ako budú nastavené volebné obvody, totiž závisí, kto bude sedieť v mestskom zastupiteľstve a ako silný hlas budú mať jednotlivé časti mesta,“ vysvetľuje Zuberec.

Pripomína, že v Ružomberku je dnes v hre viacero alternatív. Okrem neschváleného návrhu (samostatné prímestské časti + jeden veľký obvod pre zvyšok mesta s 12 poslancami) sa diskutuje aj o vytvorení jedného obrovského volebného obvodu pre úplne celé mesto, rozdelení na štyri väčšie obvody, alebo dokonca o úplnom zachovaní starého systému.

Každé z týchto riešení má však podľa neho svoje pre a proti:

Jeden veľký volebný obvod garantuje, že každý hlas má úplne rovnakú váhu. Týmto smerom sa dnes uberajú európske inštitúcie aj rozhodnutia súdov. Na druhej strane to prináša riziko pre bežných nezávislých kandidátov. „Bude v silách bežného kandidáta sa v tak veľkom obvode presadiť, keď musí osloviť celé mesto a nie iba svoju štvrť? Nezmenšia sa šance menších mestských častí, ktorých hlas sa stratí medzi veľkými sídliskami?“ pýta sa poslanec.
Príliš veľa malých obvodov však zasa vytvára nespravodlivé podmienky, ak sa v jednom obvode volí jeden poslanec a v inom viac, kedy sa nedodrží odporúčaná odchýlka počtu obyvateľov na poslanca.

Varovný prst z Bratislavy: Ústavný súd prelomil ľady

Miroslav Zuberec v tejto súvislosti upozorňuje na zásadný judikát z minulého týždňa. Ústavný súd SR totiž rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná. Dal za pravdu ombudsmanovi a označil za protiústavné pravidlo, podľa ktorého musela mať každá, aj tá najmenšia mestská časť Bratislavy, automaticky aspoň jedného poslanca.

„Závery rozhodnutia Ústavného súdu SR môžu mať priame dôsledky aj pre Ružomberok a naše mestské časti.Ústavný súd totiž zvýrazňuje, že rovnosť volebného práva sa chápe nielen ako požiadavka, aby každý občan mal pri výkone volebného práva rovnaké postavenie, ale tiež ako požiadavka, aby každému občanovi pri rozhodovaní patril jeden hlas a tento jeho hlas mal rovnakú váhu voči hlasom ostatných voličov. Tiež Ústavný súd zvýrazňuje princíp podľa ktorého, každý občan má mať možnosť za rovnakých podmienok uchádzať sa o zvolenie a mal by mať rovnakú šancu na získanie poslaneckého mandátu. Ak majú kvôli odlišným obvodom hlasy voličov výrazne odlišnú váhu, dochádza k zvýhodňovaniu malých obvodov na úkor veľkých,“ zdôrazňuje Zuberec a dodáva varovanie, ktoré by radnica nemala brať na ľahkú váhu. „Nesprávnym nastavením volebných obvodov tak môžu byť úspešne napadnuté voľby samotné. A to by ružomberskej komunálnej politike určite nepomohlo.“

Čo je to Benátska komisia a čo vlastne hovorí?

Pri debatách o obvodoch sa často skloňuje meno tejto inštitúcie. Ide o uznávaný poradný orgán Rady Európy pre ústavné otázky. Medzi ľuďmi o nej koluje mýtus, že určuje presný, tabuľkový počet poslancov na počet obyvateľov a ak sa netrafíme, voľby sú neplatné. To je však nezmysel. Žiadny európsky diktát o počte poslancov neexistuje. Slovenský zákon dáva mestám v závislosti od počtu obyvateľov široké rozpätie (napríklad od 13 do 19, či od 17 do 25 poslancov, podľa počtu obyvateľov) a mestá si vyberajú samy.

Benátska komisia však prísne stráži niečo iné – rovnosť volebného práva a férovosť. Jej kľúčové pravidlá hovoria:

Približne rovnaká váha hlasu: V rámci jedného mesta by mal jeden poslanecký mandát pripadať na približne rovnaký počet ľudí. Nemalo by dochádzať k deformáciám, že v jednom obvode stačí na zvolenie poslanca pár stoviek hlasov, zatiaľ čo vo vedľajšom ich potrebuje tisíce.
Povolená odchýlka do 10 %: Komisia odporúča, aby rozdiely v počte obyvateľov na jedného poslanca medzi obvodmi nepresiahli 10 %. Vo výnimočných prípadoch (napr. horské či geograficky izolované oblasti) prižmúri oko nad odchýlkou maximálne 15 %.

Ak si to porovnáme s naším návrhom, priemerný poslanec v Ružomberku má zastupovať približne 1 400 až 1 700 ľudí. Hrboltová so svojimi 644 obyvateľmi sa tak do odporúčanej 10-percentnej odchýlky ani zďaleka nezmestí. Jej poslanec by mal v podstate "ľahšiu" cestu do zastupiteľstva a váha hlasu tamojšieho voliča by bola matematicky oveľa vyššia ako váha hlasu obyvateľa z centra mesta.

Ako dopadli naši susedia?

Ružomberok nie je jediné mesto, ktoré na tento problém narazilo. Ombudsman sa v poslednom období pozrel na viacero slovenských miest.

Dolný Kubín ako úspešný príklad: Na neproporčné obvody, ktoré historicky porušovali princíp rovnosti hlasov, doplatil práve Dolný Kubín. Ombudsman mesto na tento problém výslovne upozornil. Dolnokubínčania preto prekreslili mapu obvodov, zlúčili pôvodných 5 obvodov do 4 a zároveň využili zákonnú možnosť a znížili počet poslancov z 19 na 16. Od nového volebného obdobia tak budú fungovať plne v súlade s európskym štandardom.
Liptovský Mikuláš zmeny odmietol: Opačnou cestou išli v Mikuláši. Vedenie mesta po upozornení ombudsmana na rozdiely v počte obyvateľov na jedného poslanca navrhlo zmenu obvodov a zoštíhlenie zastupiteľstva z 25 na 17 poslancov. Mestskí poslanci však tento návrh neschválili. Volebná mapa Liptovského Mikuláša sa tak pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami meniť nebude.

Ako sa dôležitá diskusia v Ružomberku nakoniec vyvinie a aký kompromis prinesie radnica na stôl, uvidíme už na júlovom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Hodiny neúprosne tikajú a októbrové voľby klopú na dvere.