Bursovníci pochovali basu

RedakciaAktuality23.2.2023

Postarali sa o to žiaci tamojších základných umeleckých škôl. Spolu pripravovali divákov na podvečerné bursovania. Do bohatej noše dobrej nálady prispeli svojimi piesňami, muzikou a tancami žiaci zo Súkromnej základnej umeleckej školy (SZUŠ) Jánoš, Základnej umeleckej školy Ľudovíta Fullu, SZUŠ Alkana, ako aj ZŠ sv. Vincenta. K nim sa pridalo Duo Viva Musica. Takmer hodina patrila vystúpeniu ľudovej hudby detského folklórneho súboru Liptáčik pod vedením pán učiteľa Vladimíra Struhára.

Atmosféru fašiangu dotváralo sedem stánkov s ľudovoumeleckými prácami. Ponúkali ich aj žiaci z ružomberskej ZŠ sv. Vincenta. Známe bursovnícke piesne zneli ružomberskou pešou zónou. Sprievod sa vydali od Kultúrneho domu A. Hlinku ulicou Podhora a zastavil sa pri tržnici. Tam folkloristi zo súboru Liptova, súboru Liptáčik oživili bursovnícke zvyky z Liptovských Sliačov. Vyšantila sa tam aj chriapa, ktorá je typickou maskou práve pre uvedenú obec.

„Bursovníci do radu, pokým máme náladu. Čia je bursa, naša bursa, čia je bursa, naša je, bursovník a stará chriapa pri muzike tancuje. Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia. Staré baby plačú, že sa nevyskáču!.“

Tradičný fašiangový sprievod plný bláznivých masiek rozveselil niekoľko stoviek divákov. Samozrejme si pochutnali aj na šiškách, ktoré rozdávali devy zo súboru Liptov. Fašiangová chasa výskala a radovala sa a spolu s ňou aj jej obdivovatelia.

Hovorí sa, že po smiechu býva plač. Zrazu pred ružomberským hotelom Kultúra sa rozliehal nárek, lebo chasu postihlo veľké nešťastie – zomrela basa. Tak ako sa patrí je potrebné ju pochovať. Smútočná reč, slzy sa rozlievali medzi divákmi. Pochovanie basy je najsmutnejší okamih fašiangov, keď len pred chvíľou veseliaca sa nielen mlaď sa teraz topila v slzách. Hudobné nástroje stíchli. Smútočný sprievod basu odniesol na jej posledných odpočinok. Obdobiu zábav a veselíc je opäť raz na nejaký čas koniec.

Tohto roku bursovalo sa vo väčšine dedín dolného Liptova. Boli medzi nimi napríklad mestské časti Hrboltová, Biely Potok, kde bursa trvala podľa tamojších zvyklostí tri dni.

Text a foto: Tibor Šuľa