Cenu patróna umelcov získal aj prof. Ján Kudlička

RedakciaAktuality11.6.2021

Cenu prevzali ďalší laureáti v oblasti slovesného, výtvarného a hudobného umenia a tí, ktorí sa vo svojej tvorbe i práci mimoriadne pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Ocenila ich Rada Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre vedu, vzdelanie a kultúru, ktorú vedie ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl SR František Rábek. Medailu s vyobrazením patróna umelcov a diplom udelil oceneným biskup Rábek spolu s bratislavským pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom. Na slávnosti, ktorá sa konala už po 19-krát, sa za prísnych protipandemických opatrení zúčastnil zástup osobností z oblasti cirkevného, kultúrneho a spoločenského života, ako aj známi a priatelia ocenených.

V oblasti hudobného umenia cenu získala speváčka a hudobníčka Sima Martausová. Druhým oceneným je cirkevný hudobník, organista Marián Muška a pedagogička Eva Malatincová. Za prínos v oblasti výtvarného umenia cenu udelili reštaurátorovi Štefanovi Kockovi, fotografovi, kameramanovi a pedagógovi Štefanovi Komornému a akademickému maliarovi Jánovi Kudličkovi. V oblasti slovesného umenia cenu získali scénograf, folkový skladateľ, pesničkár a riaditeľ Rádia Devín Peter Janků, redaktor Štefan Chrappa a básnik, prekladateľ, literárny vedec a editor prof. Ján Zambor, ktorý sa v závere za ocenených poďakoval. Za prínos do kresťanskej kultúry mimoriadne ocenili publicistu a fotografa Jaroslava Slašťana, literárneho vedca a univerzitného profesora prof. Tibora Žilku a kňaza a publicistu Mons. Mariána Gavendu.

Cena Fra Angelico, ktorú Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS ju udeľuje popredným umelcom, vedcom a teoretikom, je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi. Odkazuje na talianskeho maliara a dominikánskeho kňaza, ktoré vyhlásil za blahoslaveného Ján Pavol II. (v októbri 1982). Myšlienka podpory a ocenenia umelcov cenou Fra Angelico zo strany Konferencie biskupov Slovenska prostredníctvom jej Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru od roku 2002 je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi, ktorí aj dnes, v čase úpadku kultúry, globalizácie, komercializácie a liberalizmu, napriek silnejúcemu tlaku neváhajú presadzovať vo svojej tvorbe kresťanské myšlienky a hodnoty.

Spisovateľ Juraj Kuniak predstavil prof. akad. mal. J. Kudličku, ArtD. nasledovne:

„Prof. J. Kudlička, akademický maliar, pochádza z Ružomberka. Po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Jána Želibského sa v roku 1972 vrátil do rodného mesta, kde žije a tvorí dodnes.

J. Kudlička pripomína v mnohom renesančného človeka, napísala v doslove do jeho najnovšej knihy Atmosféry Jana Juhásová, a má pravdu, pripomeniem si to zakaždým, keď sa s ním stretnem. Teší sa zo života, no zároveň ho hĺbkovo, meditatívne prežíva. Centrom jeho celoživotného záujmu sa od sedemdesiatych rokov stala krajina, osobitne krajina Oravy a Liptova, čo panoramaticky dokumentuje monografia Mystérium krajiny. Zaujímajú ho pocity a vnemy, svoju tvorivú metódu prirovnáva k uvoľňovaniu básne od zbytočných slov, preto mu je poézia blízka. Má veľa priateľov medzi básnikmi, nezameniteľným výtvarným sprievodom prispel do mnohých básnických kníh. Predstavuje typ výtvarníka, ktorý tiež sám píše. Pocitové záznamy z ciest a básnické reflexie nachádzame napríklad v jeho autorskej monografii Ná/znaky.

Jeho dlhodobý záujem o krajinu má úplne prirodzene aj svoju druhú polohu: zvlášť na Orave je viditeľné prepojenie krajiny so sakrálnosťou. Kudlička v krajine nachádza inšpiráciu aj pre svoje hlavné sakrálne témy, ktorými sú Madona, Korpus a Pieta.

V rozhovore pre Katolícke noviny v roku 2014 uviedol: „Tri (pre mňa) základné sakrálne témy, teda Madona, Korpus a Pieta, sa stali mojimi dlhodobými a permanentnými návratmi. Musím povedať, že ich chápem ako veľmi silné témy kresťanstva. Uvedomujem si ich nespočetné výtvarné stvárnenia umelcami najvyšších kvalít v priebehu formovania a existencie ľudstva a našej kresťanskej histórie. V tomto zmysle sa aj ja snažím k nim pristupovať, narábať s ich obsahom a významom. Usilujem sa o to, aby moje stvárnenie bolo hlboké, aby nadväzovalo na tradíciu, no zároveň bolo uchopené novým spôsobom.“

Téma piety našla svoje vyjadrenie v knihe Lamium album, ale tiež napríklad v realizácii trinásteho zastavenia Kalvárie na Peknej vyhliadke v Starom Smokovci. Téma Madony sa objavila v knihe Rosa mystica, ale aj mimo nej v početných nových a nových spracovaniach. Zdá sa, že práve Madona je pre Kudličku silný magnet. Na jednej strane je protipólom Fullovej Madony svojou minimalistickou výpoveďou, na druhej strane je podľa jeho vlastných slov „mystériom, esenciou tvaru, farby a rytmu, nedeľným bielym obrusom spájajúcim ľudí“. Kudličkova Madona je tiež vesmírna, v jeho vnímaní má centrálnu polohu.

J. Kudlička počas svojho života prešiel všetkými stupňami pedagogickej činnosti. V tom istom, už spomínanom rozhovore sa vyznáva: „Môžem potvrdiť, že pedagogickú činnosť mám rád, že je plne v súčinnosti s mojím statusom tvorivého výtvarníka, tieto aktivity sa spoločne prelínajú, doplňujú, kooperujú. Táto činnosť je pre mňa rovnako dôležitá ako súžitie s umením (nielen výtvarným) alebo súžitie so svetom vo všeobecnosti... V orientácii a hľadaní vlastnej osobnosti mladého človeka zohráva pedagóg dôležitú úlohu. Dobrý pedagóg otvára študentom oči pre nové vnemy, nové vízie, učí ich vnímať povrch, ale aj vnútro, naznačuje cestu. Takto pristupujem k mladým aj ja.“

Umelca a človeka J. Kudličku charakterizuje široká synestézia, schopnosť vytvoriť harmóniu a rovnováhu v rozmanitých a niekedy aj protichodných podnetoch. Táto dispozícia organicky v sebe zahŕňa hľadanie a nachádzanie moderného výrazu pre tradičné kresťanské hodnoty. V obidvoch rozmeroch, ako tvorca aj ako pedagóg, má váhu a rešpekt uznávanej, celistvej osobnosti, prispievajúcej k rozvoju kresťanskej kultúry.“

Tibor Šuľa