Čistota a poriadok - zrkadlo vyspelosti obyvateľov

František DianAktuality28.6.2026

V jednej ľudovej piesni sa spieva: „Ide sobota, ten posledný deň. Mám ja izbičku nezametenú, čo na to povedia nám…“

Nech sa už obyvateľom na dedinách v minulosti ťažko žilo a unavení prácou čakali na nedeľný oddych, jednu zvyklosť nevynechali. V sobotu odrastené deti museli pozametať dvor, priedomie a dievka urobiť poriadok v izbe. Nevieme, ako sa tento zvyk zachoval v našom meste, ale podľa dobových záznamov magistrát mesta prijímal opatrenia na zachovanie poriadku a primeranej čistoty v možnostiach danej doby.

Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo v meste len 30% bezprašných ulíc. Ostatné boli štrkové zvalcované, v horúcom suchom lete polievané odpadovou vodou z papierní. Ani to nezabránilo ich prašnosti a v čase dažďov kalužiam a blatu. Len v šiestich uliciach boli vybudované chodníky. Ostatné ulice boli bez chodníkov a ľudia chodili po ceste. Odpadkové koše boli zriedkavosťou a ulice po víkende boli „vyzdobené“ množstvom odpadkov. Od pondelka pracovníci starajúci sa o poriadok a čistotu ulíc začali s upratovaním, aby sa po nedeli celý proces znova opakoval.

V roku 1962 sa o čistotu a poriadok v meste staralo 15 pracovníkov. Z toho dvaja šoféri, dvaja kočiši a jedenásť zametačov. „Strojová“ vybavenosť tejto čaty bola zaujímavá a pozoruhodná: 2 príručné vozíky, železné fúriky, metly a lopaty. Motorová technika pozostávala z jednej TATRY 805, traktora s vlečkou, kropiaceho auta a konského záprahu s vlečkou.

O tri roky neskoršie pribudli zametači - spolu 16, dvanásť závozníkov (vysvetlíme prečo) dozorca parkov, štyria šoféri. Pribudlo nákladné auto, dva traktory s vlečkami, dve kropiace autá a jedno zametacie zariadenie, ktoré ťahal konský záprah. Zametači pozametali odpadky, vyprázdnili odpadkové koše do vozíkov, alebo fúrikov a odviezli na vlečku traktora.

Vývoz smetí z 3 045 „kuka nádob“ bol odvážaný na traktorových vlečkách trikrát do mesiaca. Nakladanie a vysýpanie smetných nádob na vlečku ručne vykonávali závozníci. O separovaní odpadu sa v celej republike ešte ani nehovorilo. Víno, pivo, liehoviny, minerálky a iné nealkoholické nápoje boli plnené a predávané v sklenených fľašiach a tie boli vratné, alebo ich zbierali zberné suroviny. Ostatné obaly boli súčasťou smetí. Za takýchto podmienok bola čistota ulíc ťažko udržateľná.

V odpoludňajších hodinách a v nedeľu boli ulice v strede mesta posiate odpadkami. Čo viac, po záverečných hodinách v krčmách a po zábavách, výtržníci posilnení alkoholom ničili, čo sa im pod ruky dostalo. Vysýpali smetné nádoby, lámali lavičky a stromčeky v parkoch, rozbíjali fľaše. To netreba hovoriť o nadpriemernom hluku a hulákaní v blízkosti krčiem.

Za desiatky rokov sa veľa zmenilo. Niežeby poriadok a čistota v meste boli ideálne, to nie je v žiadnom meste, ale problémy minulosti pominuli. Po uliciach chodia nové zametacie zariadenia, smetiarske autá, trávu v parkoch kosia moderné kosačky, lístie zbierajú špeciálne zariadenia. Ak bude aspoň osem z desiatich obyvateľov dbať na poriadok a čistotu pri domoch, na uliciach, separovať odpad a k takýmto návykom budú vychovávať aj svoje deti, potom Ružomberok bude krajší a čistejší.

Foto: Východoslovenské múzeum Košice, Fedor Polóni, SNG

Fotogaléria