Detský módny tvorca predstavil výtvarné talenty

RedakciaAktuality3.5.2023

Vonkajší vzhľad a štýlové oblečenie hrá dôležité miesto v živote mladej generácie. S módou sa stretávajú v prostredí v ktorom žijú ale aj na sociálnych sieťach. Otázku značkového oblečenia a štýlových doplnkov riešia v kolektíve kamarátov, doma i v škole. Slovné spojenie Liptov a móda nie je náhodné. Liptov a Orava boli miestom módy s textilnou a remeselnou výrobou, ktorá ovplyvnila životy celých generácií.

Továreň na spracovanie bavlny bola postavená na konci devätnásteho storočia v mestskej časti Ružomberok s názvom Rybárpole. Produkcia bola spustená v roku 1895 a v 1. pradiarni fabrika vyrobila prvých 213 ton bavlnenej priadze. Koncom 20. storočia sa fabrika stáva najväčším spracovateľom bavlny v celom vtedajšom Rakúsko - Uhorsku. Fabrika neskôr dostala názov Texikom a počas jej najúspešnejšieho obdobia zamestnávala až 5 000 ľudí nielen z Ružomberka ale aj z okolia.

Téma módy je tiež spätá s Vlkolíncom, s miestom ktoré uchováva ľudové tradície remeselnej výroby. Snaží sa o prezentáciu a podporu tradičných ľudových remesiel ako tkanie, drotárstvo, šperkárstvo, ručná výroba papiera, plstenie, vyšívanie, háčkovanie, výroba liptovských folklórnych čeleniek a party ku krojom, výroba textilu s folklórnym motívom, výroba fujár, rezbárstvo, výroba bábik zo šúpolia, batikovanie a keramikárstvo.

Súťažiaci dostali za úlohu prinavrátiť opäť Čaro móde a stať sa tak úspešným detským módnym tvorcom. Inšpiráciu mali hľadať v histórii a v tradíciách našich predkov. Dostali šancu pohrať sa s prvkami ľudovej kultúry, vdýchnuť im dušu a vytvoriť niečo nové a kreatívne.

Mohli sa predstaviť ako dizajnéri módnych doplnkov alebo ako textilní dizajnéri. Predstaviť rôzne techniky paličkovania, pletenia, plstenia alebo modrotlače. Priniesť niečo z módy minulosti a skúsiť sa preniesť do budúcnosti, zakomponovať do nových outfitov recykláciu, eco materiály- alebo využiť second – hand.

Predseda poroty doc. Pavol Rusko podotkol, že kvalita prác bola na vysokej úrovni. Malí umelci dokonalé zvládli tému. Pozitívne hodnotil aj prácu organizátorov súťaže pedagógov Súkromnej základnej umeleckej školy Jánoš v Ružomberku a vedúcu jej výtvarného odboru Silviu Fábryovú, Pomáhali jej kolegovia Mária Jánošová, Terézia Zemková, Štefanov Halaj a Peteri Kováč. „Tento ročník súťaže je už tesne pred vekom dospelosti, čo dokazuje, že má už dosť dlhú tradíciu,“ povedal P. Rusko.

Do 17. ročníka súťaže bolo zaslaných 394 výtvarných prác, z toho 132 prác zo základných škôl a 262 prác zo základných umeleckých škôl. Odborná porota, ktorú tvorili aj PaedDr. Marta Bošelová, PhD. a Mgr. Martin Môcik ocenila 46 prác a z nich takmer polovica bola z Ružomberského okresu. Výtvarné práce je možné si pozrieť do 17. mája v ružomberskej synagóge.

Text a foto: Tibor Šuľa