Ako potvrdzuje vedúci folklórneho súboru (FS) Liptov Igor Littva, predtým sa nikdy nestalo, aby museli podujatia odvolať. Naposledy vystúpili na Fašiangy, program vynášania Murieny už museli zrušiť. „Musíme tiež vymyslieť, ako naštartujeme potom, keď sa opatrenia uvoľnia,“ zamýšľa sa. Ak by mali totiž dlhšiu pauzu, nacvičovať budú musieť od začiatku, keďže mnoho vecí zaiste zabudnú.
Základná umelecká škola, ktorá tiež funguje pod organizátorskou taktovkou Igora Littvu, pritom stále funguje prostredníctvom online vyučovania.
„Pri individuálnom vyučovaní nástrojov je to jednoduchšie, tam komunikuje len učiteľ so žiakom. U skupinového vyučovania je to o čosi komplikovanejšie, no čo sa týka súborovej práce, tam potrebujeme byť hromadne, keďže nacvičujeme choreografie,“ pripomína.
„Dajú sa učiť kroky, ale v rámci choreografie nemôžeme robiť nič,“ dopĺňa. Individuálne sa nedá nacvičiť ani súzvuk a súhra v tanci.
Keďže podujatie spojené so stavaním prvého mája sa nekoná, ostávajú nateraz len spomienky. Do programov, ktoré v minulosti robili, vtesnali i zvyky z Liptovských Sliačov. Inšpirácia najväčšou obcou Liptova vychádzala z toho, že tam išlo o rozvinutý zvyk. FS Liptov v tomto období zväčša roztancoval aj Čutkovskú dolinu, v ktorej robili mestský majáles.
V Ružomberku bolo už tradíciou, že máj stavali Technické služby. Niekoľko rokov po nežnej revolúcii začal písať FS Liptov novú tradíciu. Keď postavili máj, roztancovali pri ňom nejednu dušu tým, že pripravili aj program.
„Snahou bolo, aby sme na prvého mája nielen na chvíľu zatancovali, ale aby to bolo bohatšie. Preto sme začali v Hýrošovom parku ručne stavať menší máj. Pritom zároveň vznikol program a zábava. Keďže na prvého mája vždy bývali sviatočné posedenia a zábavy, našim cieľom bolo toto v rámci súborovej činnosti obnoviť,“ uviedol Littva.
Stavanie májov nieslo v minulosti symbolický, ochranný význam. Zeleň mala chrániť pred zlými silami. „Keď staval nejaký mládenec dievčine máj, tak nie preto, aby jej vyjadroval tým náklonnosť, ale tú náklonnosť vyjadroval tým, že sa ju snažil chrániť. A to tým, že postavil ochranný symbol pred zlými silami do dvora,“ vracia sa do histórie Littva. Funguje to až doposiaľ. Niektorí stavebníci dávajú na vrchol rozostavanej stavby zeleň alebo stromček.
© 2023 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia