Pozadie majstrovstva písaného i hovoreného slova priblížili súrodenci Jana i Miloš v utorok 25. februára počas besedy s Ružomberčanmi. V mestskej knižnici sa predstavili počas literárno-hudobno-dramatického večera Rendezvous pod schodami.
Jana Nagajová sa venuje tvorbe rozprávok a textom. Vtáčik a dieťa, Pieseň v snehu, Aj ja som kvapka, Rozprávky a príbehy nielen pre Dorotku, Dievčatko z paličkovanej čipky je len časť z jej tvorby. Jej knihy sú úzko späté s veršami, preniknuté detstvom, ale i poznačené príbehmi. „Najnovšie som spoluautorkou dvoch kníh a dlhodobo tvorím texty piesní s duchovnou tematikou,“ načrtla svoje ďalšie pokračovanie v tvorbe.
„Prvú básničku som napísala ako 6-ročná a bola som z toho nadšená. V škole pani učiteľka dávala moje básničky a slohy do súťaží i na veľkú nástenku na školskej chodbe. To ma povzbudzovalo,“ vyznáva sa Nagajová. S vďačnosťou spomína na starého otca, ktorý ju povzbudzoval k písaniu. „Celá naša rodina bola vždy plná lásky a hudby, to sa vpísalo aj do môjho srdca,“ vracia sa do minulosti. Ako ďalej hovorí, veľkou inšpiráciou sú deti, i také ktoré majú nejaký hendikep, príroda, vzťahy s ľuďmi a vzťah k Bohu. V predškolskom veku trávila veľa času u svojich starých rodičov v Rybárpoli pod Čebraťom. Ovplyvnili jej vzťah k prírode, k rozprávkam a ľudovým piesňam. Kedysi sa dokonca venovala dirigovaniu, dnes už to zavesila na klinec.
„U nás doma sa často spievalo i muzicírovalo. V rodine máme ochotníckych hercov, recitátorov, hudobníkov aj ľudí nadaných vo výtvarnej oblasti,“ dopĺňa jej brat Miloš Bubelka. V súčasnosti je pedagógom, hercom, režisérom a riaditeľom SZUŠ Alkana. „Režírovanie a na druhej strane ochotníčenie je dokonalou symbiózou,“ vysvetľuje svoj vzťah k týmto umeleckým činnostiam.
Už v detstve mal k divadlu veľmi blízko. Ovplyvnilo ho sledovanie filmov, pričom mnohé pasáže sa učil naspamäť. Jedným z míľnikov v jeho živote je rok 2009, kedy v Ružomberku založili pobočku bratislavskej Alkany. Podľa jeho slov je režírovanie v Alkane manažérsko–režisérska práca. Hnacím motorom pre neho je vydarené dielo. „Keď vidím spokojných, nadšených divákov, keď vidím detskú radosť a hrdosť na to, čo dokážu, to ma nabije energiou a dodáva silu do ďalšej práce,“ dodáva. Netají sa pritom svojou láskou k rodisku a je Ružomberčanom až do špiku kosti. „Bez každodenného pohľadu na „môj“ Čebrať si život ani neviem predstaviť,“ dodáva na záver.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia