Severné Slovensko patrí k vyhľadávaným oblastiam hubárov. Má priaznivé podmienky na výskyt húb. Podľa Ivony Kautmanovej, mykologičky zo Slovenského národného múzea, to súvisí s vlhkým prostredím spojeným s teplom. „Huby potrebujú dva faktory: vodu a teplo, ale nie príliš vysoké teplo. Keď je nad 30 stupňov, tak sa im to až tak nepáči a nerastú,“ vysvetľuje odborníčka.
Mnohí hubári sú zvyknutí plánovať svoj výlet do lesa v období splnu. Podľa Kautmanovej však rast húb spln neovplyvňuje, žiaden výskum to zatiaľ nepotvrdil.
„S mesačným splnom to nie je vedecky podložené, ale v týchto dňoch prichádza spln a huby naozaj začínajú rásť, ale možno je to tým, že si to ľudia vtedy viac všímajú, že rastú. A napokon aj my si plánujeme hubárske akcie, aby boli čo najbližšie k splnu.“ prezrádza s úsmevom odborníčka.
Ivona Kautmanová radí zbierať len huby, ktoré naozaj poznáme.
„Je nebezpečné, keď sa človek vyberie na pečiarky, tam sa občas pripletie aj jedovatá muchotrávka. Taktiež by sme nemali zbierať staré huby, rozmočené, tie sa veľmi rýchlo kazia a môžu spôsobiť sekundárne otravy hubami,“ radí odborníčka.
Podľa jej slov na Slovensku registrujú asi 7000 druhov húb, dobrý hubár pozná 50, ale na bežnú „hubačku“ nám stačí poznať 20. „Tam patria bežné huby ako kozáky, suchohríby, masliaky, dubáky, kuriatka, bedle, rýdziky, plávky a podobne, ale kto už má aj nejakú vyššiu školu, tak aj menej bežné druhy húb,“ konštatuje.
Kedysi rástla muchotrávka zelená len v nižších lokalitách, dnes ju už nájdeme aj na severe Slovenska.
„Liptáci a Oravci neboli zvyknutí na to, že sa v ich okolí vyskytla muchotrávka zelená, ale dnes si už musia dávať pozor aj na takúto jedovatú hubu,“ upozorňuje.
V liptovských lesoch však nájdeme aj množstvo vzácnych húb ako lievikovec kyjakovitý, hríb príveskatý, hríb horký, náramkovka cisárska a mnoho ďalších vzácnych aj chránených húb, konštatuje Ivona Kautmanová.
Jeden z mýtov hovorí aj to, že jedovaté muchotrávky sa po uvarení stávajú jedlými.
„Muchotrávka zelená je jedovatá aj po uvarení, aj po zaváraní, aj po naložení do octu, aj po akejkoľvek príprave, no mnohí otrávení tvrdia, že sú veľmi chutné a že lepšie jedlo nejedli,“ konštatuje Kautmanová.
Pripomína, že by sme sa nemali riadiť ani podľa vône, pretože aj keď hríb vonia, nemusí to hneď znamenať, že je jedlý. Aj medzi muchotrávkami sa nájdu jedlé druhy, napríklad muchotrávka červenkastá a muchotrávka cisárska. „Sú to jedlé a chutne huby, ale muchotrávka cisárska je zákonom chránená, takže sa nesmie zbierať,“ hovorí mykologička s tým, že treba byť na pozore a muchotrávky zbierať naozaj len ak ch dobre poznáme, pretože: „Muchotrávka červenkastá sa dá rýchlo zameniť za muchotrávku tigrovanú a tá je prudko jedovatá,“ upozorňuje. a prezrádza, že na Slovensku už nájdeme aj hľuzovku.
Z množstva približne 7000 húb, ktoré odborníci registrujú, je veľké percento malých, tvrdých, nechutných húb. Potom sú jedlé huby, ktoré poznáme a huby, ktoré označujeme ako jedovaté alebo prudko jedovaté. Ďalšiu skupinu tvoria nejedlé huby, ktoré by sa teoreticky dali zjesť, ale najnovšie výskumy ukazujú, že niektoré sú teratogénne (poškodzujú plod) alebo karcinogénne, prípadne vyvolávajú silné alergie a môžu spôsobiť rozpad červených krviniek. „Ide však o dlhodobý proces, takže ich môžete jesť desať rokov a na jedenásty rok na naakumuluje látka a spôsobí zdravotné problémy,“ vysvetľuje mykologička.
Odborná výskumná práca v teréne zavedie Ivonu Kautmanovú aj priamo do lesa na hríby, preto už vyskúšala nejednu hubovú špecialitu.
„Slávky sú výborné do polievky, kuriatka do rizota. Ja mám rada, keď sa huby dajú na panvičku, orestujú sa, pridáme do nich petržlenovú vňať s troškou cesnaku a zmes podávame s chlebíkom, je to veľmi dobrá pochúťka,“ uzatvára s úsmevom odborníčka na huby, ktorá sa pred tromi dňami vrátila z návštevy Liptova.
Na Liptove
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia