Dôležitým pilierom športu je súkromný sektor a rodičia

Dôležitým pilierom športu je súkromný sektor a rodičia

RedakciaAktuality11.9.2020

Jeden z hlavných dôvodov, prečo v súčasnosti deti nešportujú je podľa jeho slov chýbajúca infraštruktúra. „Jeden handbike, to znamená bicykel pre vozičkárov, na ktorom profesionálne a pretekársky športujú stojí okolo 18 tisíc euro, bežný vozík stojí 5 tisíc euro. Ak dieťa bude športovať, potrebuje aj špeciálne športové vybavenie, ktoré nehradí zdravotná ani sociálna poisťovňa. Tým pádom je to na pleciach detí a rodičov, prípadne našich partnerov. Máme tu naozaj veľký problém v oblasti infraštruktúry,“ hovorí Riapoš.

Aj prostredie motivuje

„Sťažujeme sa, že deti nechcú športovať, ale čo sme my urobili preto, aby sme deti pritiahli na športoviská? Ak máme 57 plavární, ktoré sú v dezolátnom stave, tak prirodzene dieťa, ktoré príde do smradľavého, škaredého a starého prostredia nebude mať možnosť byť dlhodobo motivované zostať v takomto prostredí,“ upozorňuje Riapoš. Zároveň nastolil otázku, koľko z telocviční na Slovensku je bezbariérových.

Za príbehmi športovcov stoja väčšinou rodičia

Keďže štát nedokáže financovať túto oblasť, pre šport sú podľa Riapoša dôležitým pilierom súkromný sektor a rodičia.

„Za mnohými príbehmi našich športovcov sú väčšinou rodičia, ktorí intenzívne financujú ich pohybové aktivity. Samozrejme je to potom aj reklamný priestor. Na Slovensku je to skôr o osobnom vklade ľudí, ktorí zodpovedajú za veľké korporácie, alebo sú majiteľmi mnohých spoločností. Jedným z lídrov filantropie na Slovensku je aj Milan Fiľo, bez ktorého si napríklad neviem predstaviť ani to, ako by vyzerala fabrika,“ uvádza.

Jedným dychom pritom nezabúda ani na šport. „Myslím si, že aj ružomberský šport by bol niekde inde. Či už to bol basketbal, ktorý reprezentoval nielen Ružomberok, ale aj celé Slovensko a úspechy, ktoré dosiahla trénerka Natália Hejková. Alebo keď si zoberiete podporu ružomberského futbalu, kde bol predtým a kde sa nachádza teraz? Ako vôbec vyzeral futbalový štadión?,“ nastoľuje rečnícke otázky. „Aj na lyžiarskom stredisku Malinô Brdo, ktoré bolo pre paralympizmus dôležité, sa konali viaceré preteky, takže to je odpoveď správneho prístupu a filozofie,“ uvádza Riapoš, ktorý sa s pozná s Milanom Fiľom asi 50 rokov. Spolu vyrástli i behali po jednom ihrisku.

Ružomberská paralympionička na ceste za zlatou medailou

Alena Kánová, foto: TASR

S Ružomberkom je dnes spojené aj meno paralympioničky Aleny Kánovej. „V roku 1996-97 som prišiel za Milanom do Ružomberka a povedal som mu, že máme nádejnú paralympioničku, volá sa Alenka Kánová. Bola dieťaťom keď po autonehode zostala trvalo odkázaná na pohyb pomocou vozíka. Povedal som mu, že nemáme dosť peňazí, ale potrebujeme Alenku posunúť na turnaj, aby sa vedela kvalifikovať na olympiádu do Sydney. Musí preto začať chodiť po turnajoch a zbierať body. Spýtal sa, koľko potrebujeme. Potrebovali by sme aspoň 50-60, ideálne 100 tisíc. Za 5 minút to bolo vybavené. Dnes môžem povedať, že pri začiatku kariéry Alenky Kánovej stál Milan Fiľo,“ povedal Riapoš. Už v roku 1998 získala Alena Kánová titul majsterky sveta v Paríži a následne v roku 2000 svoju jedinú zlatú medailu na paralympiáde v Sydney. „Alenka je dnes už dvojnásobná mama, čo ukazuje aj sociálny rozmer, pretože kedysi bol mýtus, že vozičkárky nemôžu mať deti,“ skladá ďalšiu časť z mozaiky tejto problematiky.

Úspechy sa nerodia ľahko

Napriek tomu, že je Slovensko malou krajinou, v športovom svete má veľký význam.

„V zimných aj v letných športoch patríme k tomu najlepšiemu, čo sa v paralympizme nachádza. Napríklad na zimných paralympijských hrách v Pjongčangu sme v rámci hodnotenia krajín skončili na 6. mieste zo všetkých zúčastnených. Mali sme najúspešnejšiu športovkyňu Henrietu Farkašovú, ktorá začínala aj na Malinôm Brde a v Levoči na lyžiarskych svahoch so svojimi navádzačmi. Milan Fiľo nám výrazne pomohol s podporou našich paralympionikov,“ doplnil Riapoš.

Paralympizmus si za 25 rokov v prostredí slovenského športu vybojoval silné postavenie aj vďaka 114. medailám z paralympijských hier. „V zahraničí je to ešte oveľa intenzívnejšie vnímané, pretože mnohé krajiny aj ako Rakúsko, či Švajčiarsko výsledkovo za nami zaostávajú. Bez dobrej vízie pre slovenský šport sa však veľmi ťažko udrží trend úspešnosti, na ktorú sme si zvykli,“ uzatvoril Riapoš.

Celý rozhovor s Jánom Riapošom si môžete pozrieť TU

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia