Držiteľ Radu Ľudovíta Štúra III. triedy vyrastal v Ružomberku

Ján SvrčekAktuality18.1.2024

Medzi 33 osobnosťami spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho sedem in memoriam, ktoré v nedeľu (14. januára) v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave prezidentka republiky Zuzana Čaputová ocenila štátnymi vyznamenaniami bol aj Blaho Uhlár, jedna z našich najvýznamnejších osobností nezávislého divadla, umelec, ktorý vyrastal v Ružomberku.

"Blaho Uhlár vybudoval nezávislý divadelný súbor založený na presvedčivej umeleckej výpovedi, na ľuďoch, na tvorivom procese. V marci 1991 malo svoju prvú premiéru divadlo, ktoré založil spolu s výtvarníkom Milošom Karáskom, Stoka. So svojimi inscenáciami zožal množstvo úspechov doma i v zahraničí. V rokoch 1994 – 1998 sa divadlo ocitlo bez akejkoľvek podpory. Napriek odporu verejnosti a petíciám bolo v roku 2006 úplne vytlačené výstavbou v zóne Pribinova. Uhlár však naďalej pracuje s „novou“ Stokou." Aj to sa verejnosť dozvedela v priamom prenose Slovenskej televízie.

Pri tejto príležitosti náš portál oslovil Blaha Uhlára, čerstvého držiteľa Radu Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.

"Narodil som sa v Prešove, tak to stojí aj v rodnom liste, no celé detstvo a mladosť som prežil do osemnástich rokov v Ružomberku. V Políku, v budove dnešného štátneho gymnázia, som chodil do školy od prvej triedy, až po maturitu. Potom ma prijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislava. Po skončení, od roku 1974 som pôsobil v Divadle pre deti a mládež v Trnave (dnes Divadlo Jána Palárika). Ďalej nasledovalo sťahovanie do Bratislave a zamestnanie vo vtedajšom Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (v súčasnosti Divadlo Alexandra Duchnoviča). Od roku 1991 už vkuse to bolo len divadlo Stoka. Do Ružomberka som sa stále rád vracal, samozrejme kým žili, moji rodičia, brat a sestra," stručne sa nám vyznal 72 - ročný mimoriadny divadelník.

Nemožno nespomenúť ani otca ocenenej persóny Vlada Uhlára, niekdajšieho profesora slovenského jazyka a dejepisu na Strednej priemyselnej škole textilnej a papiernickej v Ružomberku, tiež známeho jazykovedca, historika, publicistu i kultúrneho organizátora, ktorý takisto za sebou zanechal výraznú brázdu. "Áno, bola to veľká osobnosť," pritakal B. Uhlár. "Nielen Ružomberka, ale i nad rámec mesta. Žiaľ, spomínam si aj na nepríjemnú a ťažko vysvetliteľnú udalosť. V roku 1969 dostal otec ocenenie od Krajského národného výboru za dlhoročnú pedagogickú prácu a o rok na to, počas normalizácie, ho dva roky pred dôchodkom zo školstva vyrazili. A to nebol ani komunista, ani sa mimoriadne neaktivizoval v politickom živote, akurát bol angažovaný v Matici Slovenskej. Potom ho prichýlil vtedajší riaditeľ ružomberskej textilky Artúr Mydlo v podnikovom archíve."

Blaho Uhlár si čerstvého ocenenia vysoko váži, ale... "Je to veľká pocta. Žiaľ, ďalšie štátne zložky, ktoré majú podľa zákona presadzovať nezávislú kultúru, ma ´ostrakizujú´. Veru, ťažko vysvetliteľné. No prirovnal by som to k Janovi Werichovi a k jeho vtedajšiemu Divadlu ABC, ktoré v päťdesiatych rokoch viedol spolu s Miroslavom Horníčkom. Jan Werich dostal aj titul Národný umelec, ale divadlo, ako sám povedal, mu potom nedovolili ´delať´, Nuž taká paralela," doložil Blaho Uhlár.

K udeleniu štátneho vyznamenania pánovi Blahovi Uhlárovi srdečne gratulujeme.

Foto: facebook, TA SR