Dušan Makovický (1866 - 1921)

František DianAktuality19.7.2026

V mrazivý deň, 10. decembra 1866 sa v rodine rodoľuba a národovca Petra Makovického narodilo desiate dieťa Dušan.

Od detstva bol vychovávaný k národnému uvedomeniu a láske k svojej vlasti. Študoval v ružomberskom gymnáziu, Nagykörösi a v Šoprone. Medicínu študoval na Karlovej univerzite v Prahe (1885-1891) a pre problémy so skúškami niekoľko semestrov v Innsbrucku a Berlíne. V mladosti sa dobre poznal s Martinom Kukučínom.

Počas štúdia v Prahe sa zoznámil s T. G. Masarykom, neskorším prezidentom ČSR aj s menom a učením „trinásteho ruského apoštola“ Lva Nikolájeviča Tolstého, ktorý sa mu stal osudným na celý jeho život. Pre zaujímavosť spomenieme, že pri pobyte v Prahe sa stal z Makovického vegetarián. Ako lekár krátko pôsobil v Innsbrucku, v Budapešti. Od roku 1894 si založil súkromnú prax v Žiline a vykonával aj funkciu kúpeľného lekára v Rajeckých Tepliciach.

Osobnosť Tolstého ho natoľko priťahovala, že po prvý raz ho v Rusku navštívil v roku 1894 a potom aj v ďalších rokoch. Na Kryme, v rokoch 1901- 1902, sa zoznámil s M. Gorkým a A. P. Čechovom. Na pozvanie Tolstého manželky odišiel v roku 1904 do Jasnej Poľany. Stal sa domácim lekárom, po tom, čo lekár Tolstého musel narukovať do armády v rusko-japonskej vojne.

Pre Tolstého sa stal nielen lekárom, ale aj jeho osobným tajomníkom, priateľom, prekladateľom, ošetrovateľom a vybavoval jeho korešpondenciu. Ich vzájomná úcta a náklonnosť prerástli z priateľského vzťahu, do veľmi úzkeho vzťahu, bez ktorého si Tolstoj nevedel predstaviť svoj ďalší život. Aj preto, keď pre rodinné spory opustil Tolstoj Jasnú Poľanu, sprevádzal ho iba Dušan Makovický.

Kde viedla ich spoločná cesta, nikto nevedel. Bola však poslednou cestou pre Tolstého. Na železničnej stanici Astapovo zomiera v náručí D. Makovického. Po Tolstého pohrebe prichádza D. Makovický do Ružomberka, aby navštívil svojho zomierajúceho otca a splnil jeho poslednú žiadosť.

Potom sa vrátil do Ruska aby usporiadal svoje a Tolstého písomnosti. Tu ho zastihla 1. svetová vojna. V roku 1914 podpísal protivojnový manifest, za čo bol 10 mesiacov väznený. V Jasnej Poľane prežil aj októbrovú revolúciu 1917 a koniec vojny. O dva roky neskôr ťažko ochorel na škvrnitý týfus. Počas choroby ho ošetrovala jeho asistentka z ambulancie Matrena Orechovová, s ktorou sa neskoršie oženil a v roku 1920 sa s ňou vrátil do Ružomberka.

D. Makovický však trpel na následky ťažkej choroby. Nevedel sa vyrovnať ani s ďalšími problémami a zaradením sa do novej spoločnosti. Neuniesol telesnú bolesť a duševné utrpenie a tak sa rozhodol na dobrovoľnom odchode z tohto sveta. Spáchal samovraždu. Stalo sa tak 12. marca 1921. Jeho tragický koniec bol rôzne objasňovaný a doteraz nie je vysvetlený.

Pochovaný je na ružomberskom cintoríne v spoločnej rodinnej hrobke s travertínovým krížom a nápisom „Pamiatke Makovických rodiny.“ Niekoľko mesiacov po jeho smrti sa narodila jeho jediná dcéra Aňuta (Anna).

V tomto roku plynie 160 rokov od narodenia Dušana Makovického a 105 rokov od jeho smrti.

Fotogaléria