Fakty z Envirodňa ukazujú, že naše lesy chránime prísnejšie než väčšina Európy

RedakciaAktuality22.5.2026

Šokujúce dáta o slovenských lesoch. Odlesňovanie je mýtus, v skutočnosti rozloha lesov rastie!

Pre spoločnosť Mondi SCP je drevo kľúčovou surovinou na výrobu celulózy a papiera, preto je téma slovenských lesov pre ňu veľmi dôležitá. Aj preto bola súčasťou Envirodňa, ktorý zorganizovala spoločnosť Mondi SCP uplynulý týždeň, prezentácia Petra Balogha z Národného lesníckeho centra. Ten pripravil prehľad kľúčových faktov a štatistík o stave slovenských lesov, zameral sa na vyvrátenie bežných omylov a priniesol aktuálny pohľad na naše lesné bohatstvo.

Slovensko, krajina, kde lesov neustále pribúda

Hoci sa často hovorí o masívnom odlesňovaní, tvrdé dáta hovoria iný príbeh.

• Mýtus: Slovensko sa odlesňuje.
• Fakt: Výmera lesných pozemkov aj lesných porastov sa dlhodobo zvyšuje. Od roku 1990 pribudlo na Slovensku až 53,3 tisíc hektárov lesných pozemkov.

Súčasná lesnatosť Slovenska dosahuje 41,4 %, čo predstavuje približne 2,03 milióna hektárov lesnej pôdy. Pre porovnanie, európsky priemer je 35,4 %. Na každého obyvateľa Slovenska tak pripadá priemerne 0,36 ha lesa. Najlesnatejším krajom je Žilinský (56,5 %), zatiaľ čo najmenej lesov nájdeme v Nitrianskom kraji (15,3 %).

Ekonomický pilier a verejné služby

Lesy nie sú len miestom na relax, ale tvoria dôležitú súčasť národného hospodárstva.

• Mýtus: Lesy sú najmä priestor na oddych a ekonomicky sú len okrajová téma.
• Fakt: Lesnícko-drevársky sektor tvorí približne 2,5 % HDP Slovenska a poskytuje prácu či príjem pre 73-tisíc osôb.

Lesy plnia rôzne funkcie, pričom väčšina z nich (72,6 %) je klasifikovaná ako hospodárska, kde sa popri produkcii dreva zabezpečujú aj mimoprodukčné funkcie. Ochranné lesy tvoria 17,5 % a lesy osobitného určenia (napr. na rekreáciu či ochranu prírody) zvyšných 9,9 %.

Pestrosť namiesto monokultúr

Slovenská príroda si zachováva svoju rozmanitosť, čo potvrdzujú aj merania druhovej skladby.

• Mýtus: Slovenské lesy sú najmä monokultúry s nízkou biodiverzitou.
• Fakt: Väčšina našich lesov je listnatá (65,2 %) alebo zmiešaná, pričom podiel druhovo bohatších porastov neustále rastie.

Najzastúpenejšou drevinou je buk (35,8 %), nasledovaný smrekom (20,9 %) a dubmi (10,2 %). Zaujímavosťou je, že až 75,4 % porastov tvoria listnaté alebo zmiešané typy lesov a podiel porastov so štyrmi a viacerými drevinami sa od roku 2015 zvýšil o 2,7 %.

Ťažíme menej, než prirastie

Otázka ťažby je jednou z najdiskutovanejších tém. Dáta za rok 2024 však ukazujú jasnú rovnováhu.

• Mýtus: Ťaží sa viac, než prirastá.
• Fakt: V roku 2024 tvorila ťažba len 72,9 % z celkového bežného prírastku. Kým ročný prírastok bol 11,86 mil. m³, vyťažilo sa 8,65 mil. m³ dreva.

Okrem toho nie je každá ťažba plánovaná. Viac než polovica celkovej ťažby v roku 2024 (52,8 %) bola tzv. asanačná ťažba, teda reakcia na škodlivé činitele, ako je podkôrny hmyz (3,54 mil. m³) alebo vietor (0,63 mil. m³).

Obnova lesa, práca nekončí výrubom

Po každej ťažbe prichádza zákonná povinnosť les obnoviť a starať sa oň.

• Mýtus: Les sa vyrúbe a „hotovo“.
• Fakt: Obnova lesa je presne meraný a evidovaný výkon. V roku 2024 sa lesy obnovili na ploche 10 286 hektárov.

Pri obnove sa využíva umelá výsadba (62,1 %) aj prirodzená obnova (37,9 %). V lesných škôlkach sa pre tento účel v roku 2024 dopestovalo až 154 miliónov kusov sadbového materiálu.

Ochrana prírody na prvom mieste

Slovensko vyniká aj v medzinárodnom porovnaní ochrany svojich lesov.

• Mýtus: Slovenské lesy nie sú dostatočne chránené.
• Fakt: Takmer 60 % lesných porastov (1,16 mil. ha) sa nachádza v sústavách chránených území.

Kým v Európe je priemer chránených lesov 26,4 %, na Slovensku je to až 58,9 %. Hlavnou výzvou do budúcna tak zostáva zosúladenie prísnej ochrany prírody s odbornou starostlivosťou, ktorú les pre svoju stabilitu nevyhnutne potrebuje.

Pohľad do ružomberských mestských lesov

K celoslovenským číslam sa pridáva aj lokálna skúsenosť z Ružomberka. Mestské lesy Ružomberok obhospodarujú takmer sedemtisíc hektárov územia.

„Z tejto výmery je len približne 40 percent lesov hospodárskych, v ktorých sa hospodári bez obmedzení. Zvyšok tvoria lesy ochranné a lesy osobitného určenia,“ vysvetľuje Milan Šlávka, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok.

Zdôrazňuje, že na týchto plochách sa rozhodne nehospodári živelne, ale v zmysle prísnych zásad trvalo udržateľného hospodárenia. Upozorňuje tiež na častý omyl vo vnímaní lesa verejnosťou. „Verejnosť väčšinou pokladá za les len ten dospelý. Ale aj dieťa je človek, hoci ešte nie je dospelé. Mladé lesné porasty ľudia často za les nepovažujú, čo je chyba.“

Trend rozmanitosti potvrdzuje aj riaditeľ Šlávka na príklade ružomberských lesov, ktoré prechádzajú viditeľnou premenou. „Les sa prebudováva. Za rok 2025 sme vysadili 64-tisíc sadeníc, z čoho až 68 percent tvoril buk, 23 percent smrek a zvyšok javor, jedľa, smrekovec a borovica. Je to jasný dôkaz zmeny v našom lese kvôli klimatickým zmenám. To, čo sme kedysi poznali ako smrekové monokultúry, sú dnes zmiešané lesy s prevládajúcimi listnatými drevinami.“

Fotogaléria