Hudobná privítanka zaznela dopoludnia pred vlkolínskym kostolom. V nej sa prestavili fujaristi a mužská spevácka skupina z Východnej. Približne 45 minútový blok, ktorý uvádzal ružomberský folklorista a muzikant Vladimír Struhár, vyvrcholil sprievodom po osade.
Hlavný program podujatia Fujara znej Vlkolíncom uviedli v tamojšom amfiteátri. V ňom účinkovali všetci fujaristi, taktiež speváci z Východnej. O priazeň divákov sa vo Vlkolínci uchádzal aj najstarší účastník Vladimír Grieš z Liptovských Revúc: „Už sa mi ťažko fúka do fujary, zišiel by sa mi nejaký stroj. Ten by som ani nepotreboval, keby bolo menej rôčkov. Teraz ich mám 88, mohla by sa tá prvá osmička premeniť na jednotku.“
Medzi účinkujúcim nechýbal ani spoluzakladateľ fujarového sviatku vo Vlkolínci Ľubomír Lauko, ktorý sa takisto venuje hre na uvedený drevený dychový nástroj. Miestom jeho vzniku je pravdepodobne oblasť severne od Banskej Bystrice. Usudzuje sa, že sa na naše územie dostal asi v období tureckých vojen. Vtedy bol pri Slovenskej Ľupči pluk žoldnierov zo západnej Európy. A akú má fujara spojitosť s Vlkolíncom? Podľa slov Ľ. Lauku Vlkolínec aj fujara sú zapísané v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Z uvedeného dôvodu sa rozhodli spojiť spolu obidva klenoty slovenskej kultúry.
O histórii zrodu vlkolínskeho fujarového sviatku porozprával pre portál www.zijemvrk.sk predseda občianskeho združenia Vlkolínec Jozef Bašáry: „S nápadom spojiť Vlkolínec s fujarou prišiel Ľubomír Lauko Teraz už máme ôsmy ročník podujatia Fujara znej Vlkolíncom. Prichádzajú sme každoročne fujaristi z celého stredného Slovenska. Každý rok ich tu privítame okolo dvadsať. Prezentujú nielen ľudové nástroje, ale aj svoje kroje. Našim cieľom je aj takto zvyšovať národné povedomie.“
Text a foto: Tibor Šuľa
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia