
Sú príznakom nastupujúcej jesene. Ani nevieme, čo je v gaštanoch tak príťažlivé a čarovné, že po nich siahajú nielen deti, ale niekoľko gaštanov si do vrecka strčia aj dospelí.
Či je to krásna hnedá farba plodov, hladkosť a lesklosť, ktorá nás vábi, nevieme. Napriek tomu, že nevieme k čomu nám budú, zbierame ich. Možno deťom pre potešenie, možno starším ľuďom pre prípravu domáceho lieku. Bola doba, kedy školáci vo veľkom zbierali gaštany a hromadili v škole, aby boli následne odvážané na ďalšie spracovanie vo farmaceutickom priemysle, alebo poslúžili lesníkom na prikrmovanie lesnej zveri počas zimy.
Čerstvé plody, kým nestvrdli, boli v nižších ročníkoch základných škôl využívané na ručné práce, pri ktorej si žiaci cibrili tvorivú fantáziu. Deti za pomoci drievok a špáradiel gaštany spájali a vytvárali neuveriteľné výtvory: zvieratá, ľudí, vozíky autíčka…

V Ružomberku, po vybudovaní štátnej nemocnice, vznikol v 30. rokoch minulého storočia na nábreží Váhu park. V ňom a v areáli nemocnice bola vysadená gaštanová aleja, ktorá sa tiahne až k lávke do Rybárpoľa. Tieto takmer storočné stromy rodia dodnes a každú jeseň lákajú deti i dospelých, ktorí pod ich korunami zbierajú popadané gaštany.
Čo vieme alebo nevieme o plodoch stromu, ktorého botanický názov je pagaštan konský? Na Slovensku rastú dva druhy pagaštana. Najrozšírenejší je bielo kvitnúci pagaštan konský, no v parkoch a záhradách sa vyskytuje aj ružovkasto červený pagaštan páviový. Ani jeden z nich nie je blízky príbuzný gaštana jedlého. Pôvod názvu pagaštan konský (latinsky Aesculus hippocastanum) v sebe spája historické využitie v medicíne a botanickú podobnosť s iným stromom, gaštanom jedlým.
Druhový prívlastok latinského pomenovania pagaštana zdôrazňuje jeho využitie v dávnej minulosti ako lieku pre kone. Už v staroveku podávali dýchavičným koňom rozomleté plody pagaštana a tiež liečili zranenia a unavené nohy. Hoci plody - gaštany obsahujú až 60 % škrobu, pre ľudí sú nejedlé, lebo obsahujú mnoho iných zložiek, ktoré chuť znepríjemňujú a môžu spôsobiť tráviace ťažkosti.

Kedysi sa z pagaštana využívala aj mladá kôra a kvety. V máji kvitnúce kvety sú medonosné a zásluhou včiel poskytujú ľuďom kvalitný biely med. Kedysi sa gaštany hojne používali v ľudovom lekárstve pri hnačkách, na ošetrovanie rán, opuchov, omrzlín, ale aj pri hemoroidoch, kŕčových žilách, cievnych ochoreniach či zväčšenej prostate.
Mnohí starší ľudia dodnes nedajú dopustiť na domáci recept – gaštany nechajú vylúhovať v liehu a týmto výťažkom si potierajú choré kĺby a nohy. Iní si zasa nazbierané plody ukladajú do plátenného vrecúška pod vankúš, čo im pomáha zlepšiť spánok.
Gaštany majú dodnes stabilné miesto aj vo farmaceutickom priemysle. Sú známe svojím využitím v homeopatii a extrakty z nich nájdeme v mastiach určených na poruchy krvného obehu, zrážanlivosti krvi či na zmiernenie opuchov. Zaujímavé bolo a je aj ich priemyselné využitie. Vďaka vysokému obsahu saponínov sa v minulosti používali na výrobu pracích prostriedkov a do penových hasiacich prístrojov. V neposlednom rade slúžia gaštany počas zimy ako výborné krmivo pre lesnú zver.
Ak plánujete jesennú prechádzku gaštanovou alejou, spomeňte si na význam týchto očarujúcich hnedých plodov.




© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia