Gymnazisti spomínajte

František DianAktuality5.7.2026

S nastávajúcim letom končí školský rok. Pre žiakov a študentov začínajú letné prázdniny. Je čas bilancovania úspechov, ale aj nezdarov.

Nie jeden rodič a starý rodič si pri deťoch a vnúčatách povzdychne a zaspomína na svoje školské roky. „Za našich čias to tak nebolo… My sme museli…“ Spomínajú aj na svojich učiteľov a profesorov. Na ich vážnosť, prísnosť, dôslednosť ale aj priateľskosť a veselosť. Náročnosť a výchovný vplyv mali svoju účinnosť aj na výsledky študentov.

Ružomberské gymnázium bolo zárukou dobrej investície pre rodičov i vysoké školy. Nie jedna vysoká škola, osobitne technického zamerania, prijímala našich študentov bez prijímacích skúšok. Nie jeden skúšajúci asistent, či profesor si pochvaľoval pripravenosť a bohaté vedomosti ružomberských absolventov. V konečnom dôsledku, z mnohých sa stali významní a uznávaní odborníci.

Nebudeme spomínať na profesorov, ktorých už ani najstaršia generácia nepamätá. Zaspomínajme na tých, ktorí ak chceli zostať v školských službách museli sa prispôsobovať meniacej sa politike štátu. Niektorí učili v období Československa, potom Slovenského štátu, ale aj v období budovania socializmu. Žili a učili v zložitej dobe, nebolo im čo závidieť. Každý za sebou zanechal množstvo poctivej práce, u študentov vyoral brázdu vedomostí, niekto väčšiu, iný plytšiu. Ostalo priehrštie spomienok niekedy poučných, radostných, inokedy s pocitom ukrivdenia.

Spomeňme si na profesora Karola Trnovského. Uznávaný matematik na celom Slovensku. Prísny, odmeraný, na hodine matematiky, alebo deskriptívnej geometrie aj zablúdená mucha v triede sa bála hlasnejšie zabzučať.

Zdenko Hochmuth, hoci pôvodom Čech, napriek tomu vyučoval slovenský jazyk, nemčinu a tiež latinčinu, na ktorú súčasné gymnázia pozabudli. Uznávaný pedagóg, obľúbený profesor, ktorý mal pre študentov vždy čas a porozumenie. V celom Československu známy propagátor a publicista turistiky.

Juraj Žovinec, ako slovenčinár a francúzštinár bol známym rozprávačom. A keď sa pripomenulo Francúzsko, vedel aj od Tajovského, či Jilemnického preskočiť tému a zvyšok hodiny rozprávať o Francúzsku. Miloval prechádzky v prírode, osobitne jeho rodné Donovaly. Publikoval svoje príspevky v regionálnych novinách a v Krásach Slovenska.

Typickým profesorom bol Ladislav Dutka. Dôsledný, požadovačný, ale vedel naučiť študentov, ktorí o to stáli. Sotva ráno prišli študenti do školy, v triede pozberal písanky a skontroloval, či majú napísanú domácu úlohu z matematiky, alebo fyziky. Podvádzať sa neodporúčalo.

Každý profesor je iný, má niečo v sebe, čo iný nemá. Trocha roztržitým, ale dôsledným bol Štefan Sidor. Miloval svoj druhý domov, trakt chémie a všetko okolo neho. Bolo to jeho kráľovstvo. Bol veľkým vyznávačom hudby a jeho zásluhou v sedemdesiatych rokoch bol založený úspešný gymnaziálny spevácky zbor Kantiléna.

Spomenuli sme tých najvýraznejších profesorov sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Už žiadny nežije medzi nami. Ako kolegovi odovzdali mi veľa pedagogických a životných skúseností, za čo som im povďačný. Boli mi potrebné v búrlivom období našej spoločnosti a boli mi poučením do ďalších rokov pôsobenia na ružomberskom gymnáziu.

Fotogaléria