Stráženie Božieho hrobu má v Liptovských Sliačoch dlhú tradíciu. Hrob strážia členovia dobrovoľného hasičského zboru. Tak tomu bolo aj tohto roku. V Strednom Sliači sa zúčastnili stráženia členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Stredný Sliač a Nižný Sliač a vo Vyšnom Sliači tamojší hasiči DHZ.
Históriu stráženia Božieho hrobu v Liptovských Sliačoch približuje dlhoročný člen DHZ v Strednom Sliači Štefan Mihulec: „Stráženie Božieho hrobu v našej dedine hasičmi je staré asi ako náš hasičský zbor, ktorý vznikol v roku 1928. Pamätám si, že ako chlapec som chodil k Božiemu hrobu a boli tam hasiči. Na budúci rok budem členom nášho hasičského zboru už 50 rokov a toľko chodím aj strážiť.“ Doplnil aj okolnosti stráženia Božieho hrobu v minulom režime.
„V rokoch 1971 – 1972 sme nemohli chodiť v štátnych hasičských uniformách k Božiemu hrobu. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme v civilných oblekoch. V tom čase som pracoval na Sole a tam som od hasičov zohnal staršie uniformy, ktoré sme si nakoniec obliekli,“ spomína Štefan Mihulec.
Pri strážení hrobu sa hasiči striedajú po 15 minútach. Spolu ich býva okolo 30. Do postavenia a vysvätenia kostola vo Vyšnom Sliači si všetky tri zbory rozdelili služby vo farskom kostole. Teraz chodia z Nižného, Stredného a z Vyšného Sliača do farského kostola.
Stráženie Božieho hrobu vysvetľuje Sväté písmo: „Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych“. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych“ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé“. Pilát im povedal: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete!“ Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.“ (Mt 27, 62-66)
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia