Historická lokomotíva Ganz sa vrátila do Ľubochne 

RedakciaAktuality7.6.2025

V kúpeľnom mestečku slávnostne odhalili pamätník Ľubochnianskej lesnej železnice.

V sobotu sa Ľubochňou ozývalo pískanie vlakov. Milovníci železnice najskôr privítali historický vlak, rýchlik Tatran, ktorý spájal Bratislavu s Košicami. Potom nasledovala prehliadka malej vodnej elektrárne Ľubochňa, ktorá zásobovala elektrinou aj lesnú železnicu. Zvážala po nej drevo pomocou elektrickej lokomotívy Ganz.

A práve jej replika zhotovená nadšencami bola hlavým hrdinom slávnostného otvorenia pamätníka Ľubochnianskej lesnej železnice. Aby jej nebolo smutno, pridali aj osobný vagón.

„Ďakujem všetkým ochotným ľuďom, ktorí v voľnom čase a bez nároku na odmenu pomohli vrátiť lokomotívu aj s vagónom späť do našej obce. Bez nich by sme tu dnes nestáli a netešili sa z tohto krásneho diela,“ povedal starosta Peter Dávidík počas príhovoru a odmenil ich ďakovným listom obce.

Potom si nasadil červenú čiapku výpravcu, do ruky vzal zelenú železničiarsku „plácačku“ a o 13:59 hod slávnostne vypravil vlak, ktorý sa do Ľubochnianskej doliny vrátili po dlhých desaťročiach. Prvými cestujúcimi boli tí, ktorí sa podieľali na jeho znovuzrodení, postupne sa pridali ďalší zvedavci. Vlak zdobí centrum Ľubochne.

Elektrická lokomotíva Ganz

Pôvodná lokomotíva bola vyrobená v roku 1904 v dvoch exemplároch maďarskou firmou Ganz Társa. Oba kusy poslali pre Ľubochniansku lesnú železnicu, na ktorej bola v tom istom roku zahájená prevádzka.
Lokomotívy boli z dôvodu nedostatočného výkonu v roku 1906 rekonštruované, pričom každá do- stala dva nové motory s výkonom 18 konských síl, teda celkovo asi 26,5 kW. Zároveň boli na oba stroje dosadené prúdové ističe obmedzujúce trakčný prúd v lokomotíve na 75 A. Napätie v trolejovom vedení lesnej železnice bolo 550 V jednosmerných a na napájanie trakčných motorov slúžil lýrový zberač umiestnený na streche.

Konštrukcia bola na tú dobu štandardná - jednoduchý nitovaný oceľový rám a na ňom osadená drevená oplechovaná skriňa. Trakčné motory spolu s trakčnými prevodmi, uložené na každom dvojkolesí, spočívali jednak tlapovými klznými ložiskami na nápravách a druhým koncom prostredníctvom pružného uchytenia na priečniku rámu. V kabíne rušňovodiča sa nachádzalo ovládanie kontrolér pre voľbu smeru jazdy a pre voľbu jazdného či brzdného stupňa, ručná brzda, ovládanie pieskovača, osvetlenia, zvukovej signalizácie (zvonca), ovládanie zberača (lano) a meracie prístroje.

Pohotovostná hmotnosť lokomotívy bola 5,5 tony. S touto hmotnosťou bola schopná utiahnuť pri stúpaní 32 % štyri páry prázdnych oplenových vozňov s celkovou hmotnosťou 4,8 t a smerom dolu vlak s hmotnosťou 26 ton. Pri maximálnom zaťažení bola schopná udržať rýchlosť 12 km/h. Obe lokomotívy boli v prevádzke celých 62 rokov až do zrušenia Ľubochnianskej lesnej železnice v roku 1966. Potom boli s najväčšou pravdepodobnosťou zošrotované. Jediné čo sa po nich zachovalo je množstvo historických fotografi a kópia typového výkresu z roku 1904.

Práve tento výkres poslúžil ako základ pre stavbu repliky lokomotívy. V roku 2017 bola z iniciativy starostu obce Ľubochňa Ing. Petra Dávidíka v profesionálnej dielni vyrobená hrubá stavba skrine. Takmer okamžite po jej dokončení sa začalo už priamo v obci pracovať na stavbe lokomotívneho podvozku. Pod taktovkou starostu sa dobrovoľníci Ing. Emanuel Lovás a Ing. Stanislav Kameniar pustili najprv do vypracovania výrobnej dokumentácie a následne do samotnej výroby. Úspešná výroba podvozka rovnako ako aj kompletizácia celej repliky však ani zďaleka nie sú dielom troch ľudí. Do projektu sa v priebehu štyroch rokov zapojilo veľké množstvo ľudí, z ktorých každý má na výsledku svoj podiel.

Či už to bola priamo materiálna pomoc (sponzorsky poskytnuté zrenovované dvojkolesia, diely rámu, ložiskové puzdra, 3D modely, hliníkové odliatky, zvonce...), alebo odborná pomoc (zváračské, kovoobrábačské, lakýrnické, stolárske či montážne práce), bez všetkých týchto. ochotných ľudí by replika nikdy neuzrela svetlo sveta. Vo väčšine prípadov išlo o obyvateľov Ľubochne a ich angažovanosť v tomto projekte je dôkazom, že na lesnú železnicu sa tu nezabudlo a miestni k nej majú stále vzťah. Hotové dielo bolo na pamätníku Lubochnianskej lesnej železnice slávnostne odhalené 7. júna 2025.

Fotogaléria