Hlasy ocenených, ktorí pri svojej práci myslia na druhých

Ján SvrčekAktuality28.5.2025

Jedenásť sestier si včera z organovej siene Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku odnieslo prestížne ocenenie Biele srdce na regionálnej úrovni.

Išlo o malú, no milú slávnosť, s príjemným teplom pozitívnej energie ku ktorej prispeli aj dva pekné umelecké vstupy, otváracia báseň v podaní Lucie Papúchovej a na záver song Evy Kubalovej Ľudskosť, od Kristíny.

„Tridsať rokov som na infekčnom oddelení,“ povedala nám Viera Pincelová laureátka Bieleho srdca v kategórii sestra v praxi a vzápätí objasnila, prečo si vybrala takúto profesiu: „Chcela som ísť ľuďom pomáhať. Tešiť sa z toho, že vyzdravejú, že spokojní odídu z nemocnice domov.“ Potom V. Pincelová ešte pripojila: „Veľmi si vážim takúto poctu. Bola to krásna príležitosť ako si pripomenúť, čo obnáša naše povolanie.“

Malý šperk si v kategórii sestra manažérka prevzala tiež prezidentka regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek v Ružomberku, ktorá miestne Biele srdce organizuje, Marcela Macková. „Úprimne gratulujem všetkým oceneným. Tiež ďakujem členkám našej komory sestier, že aj mňa vybrali. Až dnes, po prečítaní stručného životopisu som si uvedomila, čo všetko mám za sebou,“ vravela M. Macková, ktorá tri desaťročia je v tomto dôležitom „fachu“ a v súčasnosti zastáva pozíciu manažérky dennej zmeny na centrálnej sterilizácii v ružomberskej nemocnici. „Každého z nás musí len tešiť, že v našich radoch sú takéto úžasné sestry a pôrodné opatrovateľky. V tejto tradícii Bieleho srdca určite budeme aj pokračovať.“

Včera sa udeľovali aj Ceny primátora mesta. „Chcela by som sa úprimne poďakovať za toto ocenenie, ktoré ma nesmierne milo prekvapilo.“ To boli prvé slová sestry z očného oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Soni Žiakovej, keď sme ju, bezprostredne po skončení včerajšej akcie, oslovili. „Celkove takúto akciu vnímam ako uznanie všetkým sestrám, veď bez nich by sa zdravotníctvo nezaobišlo,“ vravela ďalej žena, ktorá 37 rokov je vkuse na tejto pozícii a vyšla z niekdajšej Strednej zdravotnej školy v Ružomberku. „Venujem sa tiež deckám v Centre voľného času Elán v Ružomberku, kde vediem korčuliarsky kúsok. Práca s najmladšou zmenou ma napĺňa a dobíja energiou,“ prezradila trochu viac S. Žiaková.

„Ani sa ma nepýtajte, ako dlho slúžim,“ reagovala na našu otázku Helena Gondárová-Vyhničková, ktorá si tiež prevzala Cenu primátora. „Je to už 45 rokov, z toho štyridsať na intenzívnej starostlivosti a z nich pätnásť rokov v Ružomberku. Hoci som už v dôchodkovom veku, stále pracujem. Pri spätnom pohľade na svoju profesionálnu dráhu, určite nič neľutujem. Ani námahu, ani čas. Tie aktivity mi doposiaľ nedovolili vyhorieť. Keď objavím dáku novú, inovatívnu vec, vždy hľadám aj ďalšie súvislosti. To ma drží v určitom trende.“

S Cenou primátora domov odchádzali aj dva lekári - MUDr. Katarína Obtulovičová a MUDr. Róbert Pastorek. „Bez ohľadu na moje ocenenie, vysoko pozitívne hodnotím takéto podujatie. Stretli sa tu ľudia, čo majú za sebou dlhoročnú misiu, ktorá je často spojená aj s odriekaním. Svoju prácu však vykonávajú s láskou pre svojich pacientov,“ vyznávala sa primárka kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Ústrednej vojenskej nemocnice M. Obtulovičová. „Som rada, že medicína aj v dnešnej dobe pre niektorých ľudí, či sú to sestry alebo lekári, zostáva výzvou. Tieto profesie sú pre spoločnosť nevyhnutné.“

Foto: autor