Hovorili sme s doterajším direktorom KD AH Jánom Pavlíkom

RedakciaAktuality30.6.2023

Bol pedagóg, s aprobáciou matematika a biológia. Jedno funkčné obdobie (2011 – 2014) zastával aj post primátora mesta Ružomberok. Posledných osem rokov šéfoval mestskej akciovej spoločnosti Kultúrny dom Andreja Hlinku (KD AH). Práve dnes (30. júna) tu Ján Pavlík (roč. nar. 1958) zavŕšil svoju riaditeľskú misiu, počas ktorej nemal iba pod palcom kultúrny život v centre dolného Liptova, no so svojou „akciovkou“ musel preplávať aj cez nesmierne zložitú pandemickú fázu. Od 1. júla 2023 rodený Ružomberčan pomyslený štafetový kolík odovzdáva svojmu nástupcovi Radkovi Zdráhalovi.

Ako si spomínate na svoje začiatky, keď ste KD AH prevzali po Ivanovi Šenšelovi a s akými ambíciami ste otvárali novú kapitolu vašej profesnej kariéry? - znela naša prvá otázka na J. Pavlíka.

„Začal by som trochu zo širšia. V roku 1996 som zakladal novú inštitúciu Kultúrne a informačné centrum Ružomberok, ako príspevkovú organizáciu a stal sa zo mňa aj jej riaditeľ. Išlo o veľmi zložité obdobie. Najprv sme si prerábali priestory na mestskom úrade, potom v športovej hale T 18 a napokon i v budove na Madačovej ulici. Predtým bolo zrušené niekdajšie Osvetové stredisko. My sme robili kultúru, pričom pod našou kuratelou bol napríklad aj folklórny súbor Liptov a country kapela Korýtko. V popise práce boli takisto rôzny kurzy, jazykové, tanečné a ďalšie. Príspevková organizácia mala svoje plusy a rovnako nevýhody. Už vtedy sa uvažovalo o jej transformácii na ´akciovku´. Keď som bol primátor, vo výberovom konaní na jej riaditeľa uspel Ivan Šenšel a ja som prišiel po ňom. Mojou snahou bolo vždy a s určitou pravidelnosťou, našim občanom niečo prinášať. Minimálne raz do mesiace jedno divadelné predstavenie i ďalšie formáty. Tu bolo treba taktiež reagovať na domácu komunitu. Tá skôr mala záujem o ľahšie žánre, muzikálového a komediálneho charakteru. Samozrejme, nikdy sa nedalo každému vyhovieť. Snažili sme sa tiež zabezpečovať umelcov z Čiech. Ohromne dôležité bolo, že sa investovalo do kina. Čo sa týka techniky, pohodlia i ponuky filmov, patríme medzi jednosálovými kinami k najlepším na Slovensku. Vždy sme sa usilovali mať všetky dostupné filmové premiéry.“

Ktoré stretnutia s umelcami, čo zavítali do Ružomberka, zostanú asi navždy vo vašej pamäti?

„Už som to viackrát povedal, nie som typ človeka, ktorý by sa na kultúrnom predstavení, alebo hudobnom vystúpení fotil s hlavnými protagonistami. Hoci veľmi rád som sa s týmito ľuďmi stretol i podebatoval. Aj v prípadoch, že išlo o veľké osobnosti, väčšina z nich sa správala maximálne skromne a úprimne, bez hviezdnych manierov. A ako praví profíci, do bodky splnili všetko, na čom sme sa dohodli. Jedno zo svojich posledných vystúpení práve v Ružomberku mal Karel Gott. Úžasná stálica pop music, ale muž s ohromnou charizmou a pokorou. Až s takou, že z neho na vás vyžarovala. Maestro Gott sa dokázal porozprávať o hocijakých témach. Nemôžem nespomenúť Stanislava Štepku z Radošínskeho národného divadla. S ním sa baviť o hocičom, bol veľký zážitok. Mal som tú česť byť s Karlom Šípom, je to super chlap, ktorého si nesmierne vážim. Aj pri takej úžasnej herečke ako je Jiřina Bohdalová, či známom spevákovi Josefovi Vojtekovi, mal človek len príjemné pocity. Títo ľudia, napriek svojej obrovskej popularite a mnohým úspechom, zostali sami sebou.“

Pravidelný rytmus KD AD, tak ako celej spoločnosti na dlhší čas stopla covidová pandémia, čo vtedy ste prežívali?

„Razom sa zmenila moja úloha riaditeľa. Za prioritu som si vytýčil zachovať našu inštitúciu. Veľa ľudí vravelo, keď nemôžete fungovať, pošlite zamestnancov na úrad práce. Neviem, či by sa po výpovediach, ešte daktorí vrátili späť. Títo ľudia by možno navždy odišli aj so svojimi vybudovanými kontaktmi, vzťahmi a skúsenosťami. Všetko som robil preto, aby som udržal našu spoločnosť, ako takú. Samozrejme, ekonomické výsledky boli katastrofálne. Avšak celý svet sa ocitol v podobnej situácii. Navyše my, ako stopercentná mestská obchodná spoločnosť sme mali zabuchnuté dvere pri rôznych výzvach, či štátnych pomociach. Uspeli sme akurát s jednou ´covidovou´ žiadosťou.“

Ešte otázka na záver, tých osem rokov, vás napĺňalo?

„Áno. Úprimne môžem vyhlásiť, že veľmi. Akurát jedna moja veľká túžba, aj ako bývalého dirigenta, zostala nezrealizovaná, a to zorganizovanie veľkého festivalu zborového spevu. To by však bolo finančne mimoriadne náročné.“