Hovorili sme s PhDr. J. Štreitovou o známom občianskom združení, o personálnej dráhe, o športe i o poslaneckom poslaní

RedakciaAktuality23.10.2022

Keď v súčasnosti vo verejnosti zarezonuje meno Jana Štreitová, mnohým ľuďom z dolného Liptova hlavou prebleskne názov Občianskeho združenia Ružomberčan. Samozrejme, v posledných dvoch rokoch ju vlastné rodisko, vníma tiež ako súčasť ružomberského parlamentu.

„Naše ´ózetko´ začínalo v roku 2016, keď sme si vytýčili dva nosné ciele, zlepšenie životného prostredia a pomoc občanom v sociálnej oblasti,“ rozhovorila sa jedna zo zakladajúcich persón „Ružomberčana“, ktorý má momentálne okolo osemtisíc členov. „Takýto impulz prišiel pri našich spoločných sedeniach a debatách určitého okruhu ľudí, ktorých spájali spoločné záujmy. Vraveli sme si, spravme predovšetkým niečo pre seniorov. Keďže v tom čase ohľadom životného prostredia v našom meste bol dosť bombardovaný, viac – menej už automaticky, papiernický kombinát, hľadali sme cesty ako minimalizovať skutočné najväčšie negatívne faktory. Prišli sme k záveru, že hlavné problémy nám spôsobuje doprava. Takže jednoznačnou prioritou bol boj za dokončenie diaľnice. Zároveň nakukli sme tiež do vlastných radov, na množstvo áut v meste. Našim členom, seniorom sme poskytli mestskú hromadnú dopravu zdarma. Aby na nákupy do obchodov, alebo cesty do kostola, či k lekárovi nevyťahovali auto, ale zvolili presun autobusom. Nechceli sme však opomenúť pri našej pomoci ani mladšiu generáciu. Tu sme, vzhľadom na ružomberské podmienky išli cestou športu – pasívneho i aktívneho. Naši členovia mohli zdarma navštevovať prvoligové zápasy futbalistov a basketbalistiek. Tiež sme im bezplatne otvorili dvere do mestskej plavárne.“

V ružomberských ´papierňach´, až do odchodu do dôchodku, celé osadenstvo J. Štreitovú vnímalo ako firemnú personalistku, pričom v tomto „fachu“ ďaleko prekročila hranice svojej fabriky. „Zastávala som funkciu zástupcu riaditeľa ľudských zdrojov. Svojho zamestnávateľa som zastupovala v Združení pre rozvoj a riadenie ľudských zdrojov, ktoré malo republikový rámec. Na Slovensku vtedy pôsobili rôzne platformy v iných oblastiach a žiadalo sa vyššie posunúť tiež našu oblasť. Veď ľudia, zamestnanci, sú nosní tvorcovia hodnôt v podnikoch. Združenie vzniklo po roku 1990, v čase transformácie a kreovaní trhu práce. Jeho cieľom bola výmena profesných skúsenosti s ambíciou zasahovať do pripravovaných noriem a legislatívneho procesu. Viac než desať rokov som spojila s prácou vo vrcholom tíme tohto združenia,“ dozvedeli sme sa ďalej od stále veľmi rozvážnej dámy, ktorá vždy prehodnotí každé slovko, ktoré vypovie.

Tým skôr narodeným športovým priaznivcom sa isto vybaví jej dievčenské meno Jana Urbanová. „Začínala som s atletikou, bola to štyristovka i hody oštepom a diskom. Potom prišiel nábor do basketbalového oddielu a začala som chodiť do Sokolovne a voľný čas tráviť s loptou v telocvični. Dodnes spomínam na skvelých prvých trénerov Ladislava Chmelka, Jozefa Považana a Jána Barana. Hrávala som ešte počas vysokej školy aj za ženy Prešova. Keď však prišla nová výzva, byť mamou, s aktívnym športom som skončila. Od malička som tiež lyžovala. Nuž, a čo sa týka zjazdoviek, neskôr sme s manželom do ich tajov zaúčali takisto našich dvoch synov. No a ako aktívni rodičia sme sa ocitli vo výbore Lyžiarskeho oddielu Ružomberok, kde som dodnes. Hoci už ide viac – menej o seniorskú partiu, nášmu tímu nechýba kvalita ani ambície, čo sa odzrkadľuje vo výsledkoch klubu a pri organizácii republikových mládežníckych súťaží na Málinom Brde. Bez pomoci ´papierní´, firmy Eco-Investment a ružomberského skiparku, by však určite náš záber nemohol byť taký, ako je,“ odkryla svoje športové dvierka Jana Štreitová.

Vo viacerých oblastiach mimoriadne aktívna žena, sa opäť rozhodla kandidovať do mestského zastupiteľstva vo svojom rodisku, za Polík, kde aj býva. „Bola som dva roky poslankyňou, po tom, čo sa svojho mandátu v priebehu funkčného obdobia vzdal môj bývalý kolega na Mondi Miroslav Zuberec. Po zvážení všetkých pre a proti vecí, som si povedala, že to znovu sprobujem. Podľa mňa, je nevyhnutná i nejaká kontinuita. Mám pocit, že za tie dva roky, som ešte neodovzdala všetko, čo som chcela. Či už pre môj ´rajón´, alebo mesto ako celok,“ objasňovala J. Štreitová svoje pohnútky ísť zase do boja o hlasy občanov a na záver pridala jedno želanie: „V prvom rade by ľudia v poslaneckých ľaviciach mali držať jednu líniu smerovania Ružomberka. Ak dostanem od voličov dôveru, mojou ambíciu je konštruktívna spolupráca so zvolenými poslancami. Veľmi si želám, aby nové zastupiteľstvo ťahalo za jeden koniec povrazu a koncepčne viedlo mesto v kooperácii s výkonnými inštitúciami a subjektmi mesta.“