Hovorili sme s výtvarníkom J. Kudličkom (II. časť)

RedakciaAktuality29.5.2023

Poslednú májovú nedeľu univerzitný profesor, akademický maliar Ján Kudlička, dovŕšil 75. rokov. Dnes prinášame druhú časť rozhovoru s týmto významným ružomberským rodákom, ktorý nielenže vyryl mimoriadne plodnú brázdu na poli umenia, no naplno „fachčí“ aj naďalej.

Známe sú takisto vaše sakrálne témy, čo k tomu možno povedať?

„To je tá súčasnosť. No tiež, popri dominancii krajiny, venujem sa aj figurálnej oblasti.“

Pred dvomi rokmi vás Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru, ocenila medailou s vyobrazením patróna umelcov. Ako ste to vnímali?

„Ako uznanie za moju celoživotnú tvorbu v oblasti sakrálnej architektúry. Ja som pripravoval aj dar, spolu s básnikom Ladislavom Lajčiakom, pre pápeža Jána Pavla II, ktorý mu počas návštevy Slovenska odovzdal predseda vlády. S básnikom Jurajom Kuniakom sme zase poslali jednu knižku Svätému otcovi Františkovi. Dostali sme potom od neho list, čo považujem za veľké ocenenie. Keď sme pri tejto téme, robil som, spolu s Petrom Abónyim a Jozefom Hýravým, kostol v Liptovských Sliačoch, vo Vyšnom Sliači. Pomerne dosť vecí som realizoval na Kláštore Školských sestier sv. Františka v Ružomberku. So sakrálnou oblasťou ma spájajú i niektoré publikácie.“

Už v prvej časti nášho rozhovoru, ste sa dotkli svojej pedagogickej dráhy, skúste nám ju trochu priblížiť.

„Začnem správou, že letným semestrom už končím svoju anabázu na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Moje začiatky boli spojené s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave. Tá mala v tom čase detašované pracovisko grafického dizajnu v Ružomberku. Tu som učil nejakých osem rokov. Ďalej nasledoval vtedajší Pedagogický inštitút sv. Ondreja v našom meste, ktorý bol predchodcom súčasnej Katolíckej univerzity. Mám za sebou takisto pôsobenie na Akadémii umení v Banskej Bystrici, Katolíckej univerzite v Ružomberku, Univerzite Jána Dlugosza v Čenstochovej, Akadémii múzických umení v Katoviciach.“

Čo si celkove asi najviac vážite?

„Určite vysoko staviam dary pre pápežov. Ďalej sú to mnohé domáce i zahraničné výstavy. Moje obrazy sú vo vlastníctve takmer všetkých galérií na Slovensku, tiež veľa diel sa nachádza v súkromných zbierkach. To jednoznačne človeka napĺňa. Mám rôzne ocenenia, napríklad aj za Najkrajšiu knihu roka na Slovensku.“

Koľko obrazov ste za život namaľovali?

„To je veľmi ťažko povedať. Aj keby si človek robil nejakú evidenciu. Určite ide o pár stoviek. Je rozdiel, či sú to malé formáty, alebo veľké diela. Veď za viac ako päťdesiat rokov sa všeličo nazbiera. I množstvo drobných vecí.“

Už ste spomenuli odchod z univerzitného prostredia, čo teraz?

„Viete, pokiaľ výtvarníkovi slúži hlava a ruky, môže robiť do nekonečna. Teším sa, že takto získaný čas pôjde na moju tvorbu i ďalšie záujmy v oblasti výtvarného umenia. Na september pripravujem v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši svoju veľkú retrospektívnu výstavu. Ráta sa asi so sto dielami. Nebudú to nejaké staré veci, pár z minulosti však treba oprášiť. Sú to viac – menej miľníky, na ktorých človek potom staval svoju ďalšiu cestu. Pracujem i na novej publikácii s významnou slovenskou poetkou Milou Haugovou. Knižka by mala vyjsť teraz v lete. Robota sa vždy nájde, určite sa nebudem nudiť.“

Ešte otázka na záver, pri svojom pracovnom tempe, nachádzate si čas aj pre seba?

„Voľného času je veľmi málo, no snažím sa ho maximálne využiť a naplniť inými aktivitami i relaxovaním v záhrade. Tá je takisto mojim dielom. Keď si sadnem, tak tu nachádzam pocit, ktorý ma upokojuje a zároveň prichádzam na nové myšlienky. Samozrejme, stále ma to ťahá do prírody. Snažím sa nejako udržiavať. S manželkou chodíme na bicykel, tiež si rád zaplávam. Celý môj život sprevádza ešte zberateľstvo. Zvlášť od vysokej školy, Vtedy som si začal kompletizovať knihy, hlavne som uveličený poéziou. Tiež si domov prinášam, všetko pekné a zaujímavé z mojich ciest po zahraničí i Slovensku.“