Hrad Likava víta návštevníkov dobovými replikami, ktoré si môžu vyskúšať

RedakciaAktuality16.7.2019

Hrad Likava patrí k najväčším hradným zrúcaninám na Liptove a taktiež je jedným z najväčších hradov stredného Slovenska. Založil ho v 14. storočí zvolenský župan Donč, ktorý sa zaslúžil aj o udelenie mestských výsad mestu Ružomberok. Po rozsiahlej rekonštrukcii je opäť otvorený verejnosti a v letnej sezóne ho môžete navštíviť od pondelka do nedele v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. Hrad je prístupný v obmedzenom rozsahu, návštevníci si môžu pozrieť prvé a druhé nádvorie a tiež expozíciu v Hunyadyho veži. „To historicky najzaujímavejšie je v hornej časti hradu, ale tam sa momentálne návštevníci nedostanú, ale ak ich zaujíma história hradu, tak ju majú rozpísanú veľmi podrobne na paneloch v Hunyadyho veži,“ hovorí pre portál Žijem v Ružomberku Karol Dzuriak, historik z Liptovského múzea v Ružomberku, ktoré má hrad v správe.

S dobovými replikami na vlastnej koži

V hrade je k dispozícii lektor, správca objektu a sprievodcovia, ktorí sa venujú návštevníkom. Ako hovorí Pavol Lofaj, správca hradu Likava, návštevníkov púšťajú do dvoch nádvorí a do Hunyadyho veže, kde nájdu aj gro informácií o hrade, no zároveň dodáva, že vrchná časť hradu je najkrajšia, ale z bezpečnostných dôvodov je uzatvorená. „V dolnej časti máme aj repliky dobového zariadenia a nástrojov feudálnej justície a tie si návštevníci môžu aj vyskúšať. Je tam napríklad dereš, drvič a podobne, takže toto je tak na zabavenie, ale keď majú záujem, pre skupiny robíme aj výklady,“ vysvetľuje Lofaj. Pre návštevníkov hradu si múzeum pripravilo aj suveníry, ktoré si môžu zakúpiť priamo v hrade. Ako spomína Pavol Lofaj: „Máme dva druhy pohľadníc - jednu obyčajnú, druhú drevenú, magnetku, repliku mincí, pamätnú mincu hradu Likava a podobne“.

História aj povesť o čiernej panej

Záujemcovia o históriu hradu neodídu bez cenných informácií, ku ktorým patria – ako ku každému hradu – aj legendy, povesti a rozprávky. K najmrazivejším patrí azda povesť o čiernej panej zo 16. storočia, Helene Kružičovej, o ktorej sa traduje, že od svojej smrti sa začala objavovať v čiernych šatách v okolí hradu – chránila hrad a úrodu a pomáhala poddaným.