Hrad

František DianAktuality1.11.2026

Konečne nastal dlho očakávaný čas a Ružomberčania si vydýchli. Diaľnica, obchádzajúca Ružomberok je dokončená a uvedená do prevádzky.

Ak sa na novom úseku diaľnice, alebo v tuneli nestane niečo nepredvídané, hlavný ťah cez mesto sa odbremení od nadmernej záťaže a obyvatelia v jeho blízkosti opäť pocítia dávno zabudnuté ticho. Cestujúcim, ktorí prechádzajú katastrom Likavky, sa navyše naskytne doteraz nepoznaný pohľad na panorámu hradu Likava. Ten bol doteraz v úzadí záujmu. Všimnúť si ho mohli iba tí, ktorí cestovali na Oravu.

Ak sa podarí stabilizovať hradné múry, zakonzervovať ruiny, sprístupniť ďalšie objekty a hrad v noci vhodne osvetliť, nepochybne upúta pozornosť prechádzajúcich motoristov. Určite sa nájdu mnohí, ktorí prejavia záujem spoznať ho bližšie. Dá sa preto predpokladať, že Liptovské múzeum v Ružomberku bude v blízkej budúcnosti čeliť zvýšenému náporu návštevníkov. To je však tá príjemnejšia starosť. Práce na hrade úspešne pokračujú a môžeme očakávať, že budú zdarne ukončené, rovnako ako diaľnica pod ním.

Hoci o histórii hradu existuje mnoho písomných informácií, jeho presný vznik je dodnes zahmlený a historici sa na jeho počiatkoch nezhodujú. Ružomberský historik Š. N. Hýroš datuje vznik hradu do 9. storočia, do čias kniežaťa Mojmíra. Pripúšťa tiež alternatívu, že hrad vybudovali templári, ktorí mali mať svoje sídlo na vrchu Mních a v roku 1312 už bol hrad v ich vlastníctve. Podľa jeho mienky kráľ Karol Róbert neskôr daroval hrad aj s majetkami magistrovi Dončovi za zásluhy.

Iní odborníci spájajú vznik hradu s rokom 1315, kedy magister Donč získal funkciu zvolenského župana a dal hrad postaviť. Ďalší historici predpokladajú, že v rokoch 1341 – 1364 tu vznikol najskôr mýtny hrádok. Existuje listina, považovaná za falzifikát, podľa ktorej dal kráľ Belo IV. povolenie na výstavbu hradu už v roku 1261.

O hrade Likava koluje množstvo príbehov a hoci sa názory historikov rozchádzajú, jedno je isté a písomne potvrdené - v roku 1315 už hrad preukázateľne stál, prípadne sa práve stavala jeho prevažne drevená konštrukcia.

Dnes je to už jedno. Noví správcovia v ďalších storočiach hrad prestavovali, opevňovali, rozširovali o nové priestory, budovali nové paláce. Tieto úpravy hradu boli v súlade s častou výmenou majiteľov - správcov hradu. Po politických zmenách v Uhorsku bol v roku 1707 vydaný rozkaz na zdemolovanie hradu. Na jeho zbúraní sa povinne podieľali poddaní okolitých dedín ako aj ružomberskí a ľupčianski baníci.

Čo sa dalo z hradu rozkradnúť - drevené zárubne, dvere, okná, kovový materiál, to sa stalo majetkom zemanov a šľachticov. Ostali len zdevastované múry. Iba konštrukcia mohutných múrov tvrdohlavo vzdorovala. Tak ju zasypali kamením a brvnami. Panstvo sa presťahovalo do Kaštieľa svätej Žofie. Poddaní, pre ktorých bol hrad po stáročia symbolom útlaku a utrpenia, za hradom vôbec nežialili.

Ak sa podarí zrealizovať plánovanú obnovu, na dolnom Liptove pribudne ďalšia atraktívna dominanta pre domácich i zahraničných turistov.