Inšpirácie pre skvalitnenie vzdelávania hľadali v USA

Tibor ŠuľaAktuality11.3.2026

Skupina desiatich slovenských pedagógov a kňazov, pod vedením katolíckeho pedagogického
a katechetického centra, zúčastnila sa týždennej študijnej cesty na Františkánsku univerzitu
v Steubenville (USA).

Medzi účastníkmi bol aj Kamil Nemčík, riaditeľ Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku. Cieľom tejto cesty nebolo priniesť hotové americké modely, ale skôr hľadať inšpiráciu a témy, ktoré by mohli obohatiť naše slovenské školstvo a komunitný život.

Od udržiavania k živej misii

„Jedným z najsilnejších podnetov bolo stretnutie s biskupom Larrym J. Kulickom, ktorý má korene na našich Kysuciach. Biskup vo svojom príhovore otvoril dôležitú otázku pre každú inštitúciu s dlhou tradíciou: „Dedičstvo, ktoré nie je aktivované, sa stáva nostalgiou; tradícia, ktorá nie je misionárska, sa stáva múzeom“. Pre naše ružomberské prostredie to znamená pozvanie k úvahe, ako prejsť od prostého „udržiavania“ budov a zabehnutých programov k škole, ktorá je živým spoločenstvom s jasným poslaním,“ uviedol K. Nemčík.

V diskusiách s odborníkmi rezonovala myšlienka, že vzdelávanie nesmie byť len o odovzdávaní informácií. Inšpiráciou pre nás môže byť model „pedagogiky Boha“, kde učiteľ nie je len informátorom, ale predovšetkým svedkom a sprievodcom žiaka. Otvára sa tu priestor na premýšľanie o tom, ako v našich školách viac dbať na rozvoj charakteru a cností (trpezlivosť, veľkorysosť, úcta), ktoré žiakom pomôžu nájsť skutočné šťastie a zmysel života.

Rodina ako kľúčový partner

Cesta do USA podčiarkla tému, ktorá je v našom kontexte často podceňovaná – rodina ako primárne publikumvzdelávania. Výskumy potvrdzujú, že najväčší vplyv na hodnotové smerovanie mladých ľudí majú práve rodičia a domáce prostredie. „Pre Ružomberok a naše školy je to výzva hľadať nové cesty spolupráce s rodičmi, aby sa škola nestala len miestom „odloženia“ dieťaťa, ale partnerom, ktorý rodinu podporuje a vybavuje ju potrebnými impulzmi,“ poznamenal riaditeľ GSA.

Ďalej pokračoval: „Prekvapivým, ale dôležitým zistením bola túžba dnešnej mládeže po tichu a priestore na osobnú reflexiu. V digitálnom a uponáhľanom svete, ktorý žijeme aj u nás pod Čebraťom, je dôležité uvažovať o tom, ako v škole vytvoriť „ostrovy pokoja“ – chvíle ticha, spoločnej modlitby či jednoduchého zastavenia sa, ktoré žiakom umožnia spracovať to, čo sa učia.“

Návrat z USA neznamená okamžitú reformu. Je to začiatok obdobia reflexie. Cieľom je citlivo vnímať náš slovenský kontext a pýtať sa, ktoré z týchto myšlienok môžu v našich podmienkach priniesť dobré ovocie. Či už ide o zavedenie rovesníckeho mentoringu, alebo o hlbšiu integráciu hodnôt do vyučovania literatúry a dejepisu, dôležité je kráčať postupne a s úctou k tomu, čo sme už vybudovali.

Študijná cesta tak nepriniesla len nové vedomosti, ale predovšetkým vďačnosť za naše korene a odvahu hľadieť do budúcnosti s nádejou, doplnil K. Nemčík.