Juraj Šooš poslal vzorku medu a bol najlepší

Ján SvrčekAktuality10.8.2026

Dlhoročný vášnivý včelár Juraj Šooš sa včera v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline stal včelárskym kráľom.

Sedemdesiatšesťročný Ružomberčan si v rámci Včelárskej nedele v expozícii Liptovského múzea prevzal prvú cenu vo verejnej súťaži Pribylinský med.

Aké pohnútky vás viedli poslať vzorku do tradičnej súťaže? – znela naša prvá otázka na Juraja Šooša.

„Bol som oslovený predsedníčkou našej základnej organizácie Margarétou Hockickovou. Tak som med do súťaže poslal. Nuž a potom mi práve ona zavolala, že môj med bol vyhodnotený ako najlepší a vyhral. Včera som si bol prevziať cenu. Bol tam aj stánok so všetkými súťažnými vzorkami, samozrejme aj s mojou, ľudia mohli z nich ochutnať.“

Aký je vaše tajomstvo na špičkový med?

„V prvom rade sa musíte príkladne starať o svoje včielky. To je môj recept. Dať včelám všetko, čo im patrí. Samozrejme, veľa závisí aj od prírody čo v okolí kvitne, od počasia a takisto je veľmi dôležité dodržiavať čistotu. Všetko musí byť košér.“

Kde sídli vaša včelnica a aká je veľká?

„Svoje úle mám v Ružomberku, v Baničnom v záhrade rodinného domu. Momentálne mám dvanásť rodín.“

Ste včelárom od narodenia?

„Môj otec bol včelár. Ja som to potom od neho aj s bratom prebral. Väčšia časť rodín vtedy išla bratovi, ktorý býva v Ludrovej a mal lepšie možnosti na umiestnenie úľov. Pokiaľ som bol v produktívnom veku a pravidelne chodil do roboty, staral som sa len o štyri-päť rodín. No v dôchodku, čo už je pätnásť rokov, som včelstvo rozšíril. Lenže, s pribúdajúcim vekom a ubúdaním síl, pomaly začnem redukovať.“

Obnáša to veľa roboty?

„Včely si od jari, od marca, kedy dochádza k prvým preletom, vyžadujú takmer dennú prítomnosť. Treba sa ísť pozrieť, čo sa deje, či majú vodu a dosť medových a peľových zásob. Leto je dôležité na kontrolu života v úľoch, či je matka prítomná, či ploduje, aký je zdravotný stav rodiny. A aj to či je znáška - teda či sú plásty zamedované. Ak áno, potom príde vytáčanie medu. V auguste sa začne so zakrmovaním. Do polovice septembra, včelstvo už musí byť zakŕmené. Následne je potrebné preliečenie proti chorobám, hlavne proti klieštikom. V zime sa tiež idem pozrieť - popočúvať či rodiny žijú. V zime je čas poopravovať rámiky, či iný inventár, aby všetko bolo pripravené na ďalšiu sezónu.“

Čo vám táto láska dáva?

„Ja keď prídem k včielkam, užívam si aj oddych. Pozerám, ako lietajú, vnímam vôňu vosku i medu. Včielky ma naučili trpezlivosti a tak sa snažím im dať všetko, čo si vyžadujú.“

Foto: Slávka Križková, Juraj Sooš