Jedinú ferratu v Liptove opätovne sprístupnili

Jedinú ferratu v Liptove opätovne sprístupnili

RedakciaAktuality22.6.2020

Keď sa partia chalanov dá dohromady, vzniknúť môže všeličo. Ak im v žilách navyše koluje dobrodružstvo, adrenalín, odvaha i zanietenie k lezeniu, vznikne štvrtá ferrata na Slovensku a jediná v Liptove. Zaistená cesta „via ferrata“ snúbi v sebe lezenie po skalách s turistikou pre náročnejších. Klasické lezenie je tu však bezpečnejšie, turisti tu nájdu fixné laná, či železné stúpačky.

Via ferratu pod názvom Dve veže otvárali minulý rok v septembri v oblasti zvanej Záhorovo. Rovnako ako ostatné ju museli uzatvoriť v januári a sprístupnili ju opäť 15. júna. „Otvárali sme trochu neskôr, pretože sme museli počkať kým sa vtáctvo, ktoré tam hniezdi, rozlieta,“ vysvetľuje jeden z realizátorov prvej via ferraty v Liptove, Miloš Gazdarica.

Všetko začalo túžbou po lezení

Ako prvá spomienka na lezenie sa mu v mysli vynára Brankovský vodopád, ktorý absolvoval spolu s bratom. Nasledovali prvé skaly, lezenie, skialpinizmus a nakoniec zakotvil v Horskej záchrannej službe. Od túžby po športovom lezení bol len krôčik k tomu, aby urobili lezeckú oblasť aj Liptovských Revúcach.

Aj takto to vznikala prvá via ferrata v Liptove

„Najskôr sme ju chceli využívať na športové lezenie, avšak skala bola na to dosť komplikovaná, miestami dokonca nekompaktná a bolo na nej málo lezeckých ciest,“ vracia sa k myšlienke vzniku prvej zaistenej trasy v Liptove.

V spolupráci s Občianskym združením Dve veže začali preto pracovať na samotnom vybudovaní ferraty. Po získaní všetkých povolení sa mohli pustiť do práce.

Pri budovaní prespávali pod holým nebom

„Aby sme nemuseli vynášať každý deň vŕtačky a všetko náradie, tak sme tam niekedy aj prespali,“ vracia sa do nedávnych spomienok. Na otázku, či nemali strach spať pod holým nebom len s úsmevom odpovedá, že na to jednoducho nemysleli.

„Miesto má veľký potenciál, preto by sme ho v budúcnosti chceli rozšíriť. Nachádza sa tam spodná skala, ktorá by mohla byť určená pre menšie deti. Tam by si to mohli vyskúšať aj úplní začiatočníci, ktorí nepoznajú ferraty. Výhodou je, že by to bolo blízko pri ceste. Ďalším lákadlom by mohla byť jedna až dve ferraty, ktoré by sme mohli vybudovať v hornej časti,“ zamýšľa sa.

„Teraz si môžu ľudia vybrať z 9. ciest, ale ešte chceme trošku pridať,“ dopĺňa.

Skúsenejší vylezú za niekoľko minút, iní aj za hodinu

Podľa jeho slov ide o športové trasy, skúsenejším trvá jedna trasa niekoľko minút, tí menej zdatní ju zdolajú aj za polhodinu. „Takí, čo každú chvíľu fotia "selfie," tým to trvá aj hodinu,“ hovorí zo skúsenosti, keďže ľudí na ferrate zároveň sprevádza. Pre začiatočníkov pridali stúpačky, preto tým zanieteným môže chýbať väčší kontakt so skalou.

„Pri deťoch by som pri výstupe zvážil výšku, aspoň približne 140-150 cm. Bol som tam napríklad s menším chlapcom a veru, už mal problém. Ide hlavne o umiestnenie lana. Ak nemá dostatočnú výšku, tak sa k nemu nenačiahne, potom sa bude musieť chytať skaly a tým je to ťažšie,“ uvádza ďalej Gazdarica.

Kus adrenalínu i pri samotnej práci

Hoci súhlasí s tvrdením, aby človek vyskúšal svoje hranice, jedným dychom dodáva, že by malo ísť predovšetkým o bezpečnosť. Mnoho začiatočníkov podľa neho príde bez skúseného človeka, alebo sprievodcu potom majú ťažkosti. Na druhej strane priznáva, že i samotné lezenie môže mať nádych nebezpečenstva.

„Ako záchranári sa však musíme zdokonaľovať, alebo aspoň udržať v minimálnom štandarde a kondícii. Niekto je lepší lezec, niekto bežec, či skialpinista. Aby však záchranára v teréne neprekvapilo nič; ani snehové podmienky, ani dážď, búrky, treba ísť do hôr. Nemôžeme len tak z televízie pozerať, ako sa to má robiť . Samotné lezenie patrí k našej práci,“ prenáša kus adrenalínu aj do svojej profesie.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia