Jeseň v duši

RedakciaAktuality1.11.2022

Milujem jeseň. A s pribúdajúcimi rokmi života stále viac a viac. Pre tú paletu pestrých farieb prírody. Pre predzvesť ticha, stratený spev vtákov. Pre clivotu za odchádzajúcim letom. A ešte pre niečo. Pre neopakovateľnú krásu na charakteristickú vôňu chryzantém, posledných kvetov v záhradkách. So životom človeka je to tak, ako s prírodou v priebehu roka. Aj človek má svoju jar – mladosť, leto – dospelosť a jeseň, kedy zbiera úrodu svojej celoživotnej práce. Aj človek sa v starobe cíti ako vyčerpaná, unavená príroda na jeseň, ktorá vydala plody svojho žitia. A ten, kto je osamelý, to pociťuje vnímavejšie, depresívnejšie. Nevie, čo mu prinesie nastávajúca mrazivá zima...

Sme ľudia rôzni. Ale jedno máme spoločné. Čas nášho života nám ubieha rovnako rýchlo. Žijeme a neuvedomujeme si, kedy aj do našej duše, bez ohľadu na vek, zavíta jeseň. Aká bude, záleží od nás ako sme na ňu pripravení. Vážme si každý príjemne a múdro prežitý deň. Nech čo najviac ľuďom je jeseň blízkym spoločníkom nielen na prechádzkach v prírode, ale aj v duši.