Keď nás opúšťajú  priatelia

Keď nás opúšťajú priatelia

RedakciaAktuality27.7.2023

Zomreli takmer súčasne vo veku 85 rokov. Ich životná púť sa naplnila, ale dielo, ktoré za sebou zanechali zostane natrvalo zachované. Priateľstvá, ktoré vznikali a formovali sa pri športe a športových podujatiach majú trvácnosť, nezanikajú. Možno trocha osobne, clivo, ako jeden z mnoho priateľov prežívam ich odchod do nenávratna.

Juraj Ševčík.

​Štefan Slimák ako chlapec vyrastal v sirotinci. Od detstva miloval šport. Láskou sa mu stal beh na lyžiach, ale skúšal to aj v skokoch na lyžiach a v atletike. Osudom sa mu však stal futbal, osobitne zásluhou Jozefa Vengloša. On ho po skončení meštianky nahovoril na štúdium textilno-papiernickej priemyslovky. Poznali sa z ihriska Slovana Ružomberok (dnes je na tomto mieste dopravné ihrisko), kde spoločne s inými chlapcami v odpoludňajších hodinách hrávali futbal. Ako študent priemyslovky hrával za ružomberský dorast a keď mal osemnásť rokov už nastupoval za družstvo dospelých. Húževnatý záložník s vrodenou vytrvalosťou a bojovnosťou sa skoro stal kapitánom „A“ mužstva Ružomberka, ktoré v roku 1962 opätovne postúpilo do II. ligy. Bol zásadový, náročný na seba i spoluhráčov. Nemal rád podrazy a ľahostajnosť a to nielen na ihrisku. Aktívne hrával do roku 1969 a potom určitý čas sa venoval trénovaniu mládeže.

​Juraj Ševčík bol v mladosti hokejovým brankárom HK 32 Liptovský Mikuláš. Po skončení aktívnej činnosti a usadení sa v Ružomberku bol ligovým hokejovým rozhodcom a následne ako funkcionár v komisii rozhodcov Československého a Slovenského hokejového zväzu. Poznal všetky vtedajšie hokejové štadióny v Československu. Aj preto, keď sa v roku 1971 začalo v Ružomberku hovoriť o výstavbe zimného štadióna, bol členom pracovnej skupiny pre výstavbu. A potom, keď v roku 1974 Slovšport Žilina v spolupráci s ružomberskými podnikmi začali budovať zimný štadión, J. Ševčík bol za bavlnárske závody poverený vedúcim výstavby. Aj jeho zásluhou bol v roku 1980 zimný štadión zastrešený. Nebola to jeho jediná športová stavba. Bol pri výstavbe stolnotenisovej herni na Žilinskej ceste, pri stavbe Koniarne a viacerých prevádzkach textilky. Aj jeho pričinením budú športoviská v meste slúžiť aj ďalším generáciám. Nezabudnuteľná bola jeho organizátorská práca v zabezpečovaní ubytovania a stravovania pri medzinárodných športových podujatiach organizovaných v Ružomberku. V dôchodkovom veku sa venoval svojej záľube – rezbárstvu. Jeho optimizmus a radosť zo života prenášal aj na svoje okolie.

​Nech pamiatka na oboch zosnulých športovcov čo najdlhšie pretrváva v našich srdciach.

František Dian

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia