Keď si múzeum tyká s progresom

RedakciaAktuality22.8.2022

Liptovské múzeum v poslednom čase zrealizovalo dva významné projekty, týkajúce sa vybavenie jeho depozitárov a konzervátorského pracoviska, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Liptovské múzeum má v zbierkovom fonde vyše 205 000 predmetov z oblasti histórie, národopisu, etnológie, archeológie, kunsthistórie a prírodovedy. Z nich veľká časť je uložená v depozitároch, v priestoroch a miestnostiach sídelnej budovy v Ružomberku so špeciálnym režimom. Na konci roku 2021 zakúpilo múzeum samonosné regálové systémy a výkresové horizontálne zásuvkové skrine pre uloženie veľkorozmerných tlačovín a plagátov. Nakoľko Ružomberok bol od poslednej štvrtiny 19. storočia významným vydavateľským a tlačiarenským centrom vtedajšej monarchie, veď v meste pôsobilo niekoľko tlačiarenských podnikov, v zbierkovom fonde múzea sa tak nachádzajú stovky dvojrozmerných zbierkových predmetov. Regálové systémy budú slúžiť pre uloženie trojrozmerných predmetov. „Všetko speje k tomu, aby sa naše depozitáre čo v najväčšej miere dali otvoriť aj pre verejnosť. Vo svete ide už o bežný trend, že návštevníci môžu okrem expozícií, nakuknúť takisto do depozitárov. Dokonca aj vidieť, jednotlivé predmety ako sa reštaurujú, opravujú a ako prebieha práca s materiálom,“ objasňoval nám prvý projekt riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic.

V tomto roku došlo v budove múzea k doplneniu vybavenia konzervátorského pracoviska. Boli zakúpené pieskovacie zariadenia pre čistenie predmetov z kovu, rezbárske dláta pre čistenie drevených zbierok, laboratórny stôl, zariadenie pre ultrazvukové čistenie, mobilná reštaurátorská lampa, sterilizátor, ultrazvukové lampy i potreby pre zlátenie. Všetky tieto zariadenia pomôžu konzervátorom pri ich práci na obnove a záchrane historických a umeleckých diel.

Múzeum každý rok realizuje aj akvizíciu, teda nákup zbierkových predmetov resp. dopĺňanie zbierkového fondu. Ide o staré predmety, ktoré obyvatelia tamojšieho regiónu ponúknu darom alebo kúpou. Aj tieto exempláre je nutné konzervátorsky ošetriť, buď pre adaptácie do expozícií alebo pre uloženie do muzeálnych depozitárov. „Už dávno sme chceli mať takéto vlastné pracovisko, aby sme nemuseli predmetné činnosti riešiť externou formou, ale zabezpečovať vo vlastnej réžii. Je to však dlhodobý projekt,“ pokračoval M. Kovačic.

Nový direktor sa maximálne snaží posúvať túto významnú spoločenskú ustanovizeň, čoraz na vyšší kvalitatívny stupeň. „Chceme, aby naše múzeum napredovala po každej stránke, aby komplexne zastrešovalo všetky zložky, či už mienkotvornú, ošetrovaciu, alebo expozičnú,“ dodal Michal Kovačic.