Kliešte sa nachádzajú už aj na Malinnom Brde

Kliešte sa nachádzajú už aj na Malinnom Brde

RedakciaAktuality13.5.2020

Na Slovensku je najviac rozšírený jeden druh kliešťa - kliešť obyčajný. Pred tridsiatimi rokmi bol kliešť obyčajný spolu s ďalšími druhmi kliešťa (pijak lužný, pijak stepný) rozšírený hlavne v južnej a juhovýchodnej časti Slovenska. Vplyvom zmeny klímy ako oteplenie, ale i menej zrážok sa kliešť (hlavne kliešť obyčajný) za posledné desaťročie vyskytuje aj v oblasti Liptova a aj vo vyšších nadmorských výškach (napr. Malinô Brdo). Súvisí to s tým, že kliešť pre svoj životný cyklus potrebuje teploty okolo 20°C a najmä vlhkosť okolo 70%. V posledných rokoch ale sledujeme, že kliešť sa dokáže prispôsobiť aj vyšším teplotám a nižšej vlhkosti. Kliešte nie sú viac nebezpečné, len sa ich výskumu venuje viac odborníkov, vedcov.

V Ružomberku a okolí sa kliešť obyčajný vyskytuje a vrchol výskytu v prírode je od marca-apríla. Keďže v Ružomberku máme veľa turisticky atraktívnych lokalít, kliešte sú aktívne všade tam, kde je pohyb ľudí a zvierat, hlavne v tráve na okrajoch turistických cestičiek a chodníkov. Kliešte sme zachytili na tráve popri lesnom chodníku, ktorý vedie cez les do Hrabova, v Hrabove v tráve a kríkoch nad Tarzániou (pri parkovisku), v trávnatom ostrovčeku pri parkovisku v Hrabove, ale aj v tráve popri Cyklokorytničke, v tráve pri potoku vo Vlkolínci. Miesta s najvyšším výskytom kliešťov sú teda najmä tráva a kríky na okrajoch lesných cestičiek, turistických chodníkov, na okrajoch lesov.

Najdôležitejšia a najlepšia prevencia pred ochoreniami, ktoré kliešť obyčajný prenáša (lymská borelióza, kliešťová encefalitída) je podľa môjho názoru správne oblečenie v kombinácii s dôkladnou kontrolou tela po príchode z prírody. Správne oblečenie je pokiaľ možno svetlé, dlhé nohavice a svetlé tričko. Dôležité je "zakasať si" spodok nohavíc do ponožiek, lebo kliešť sa väčšinou zachytí na topánke, odkiaľ lezie vyššie a týmto "zakasaním" mu zabránime, aby sa dostal pod nohavicu a prisal sa. Tiež je dôležité "zakasať si" tričko do nohavíc, aby sa pri lezení po nohaviciach nedostal pod tričko a prisal sa tam. Svetlé oblečenie zabezpečí, že si kliešťa pri lezení väčšinou všimneme. Musíme ale vedieť ako vyzerá a to je veľký problém.

zdroj: vedanadosah.cvtisr

Veľa ľudí nevie ako vyzerá živý kliešť. Nevedia, že máme tri vývinové štádiá kliešťa a všetky tri sa môžu prisať na človeka a môžu preniesť infekcie. Aby jednotlivé štádium "dospelo" musí sa nacicať krvi (zvieraťa, človeka, závisí od toho, na koho natrafí). Keď sa nacicia samička, spári sa so samčekom a nakladie vajíčka, z vajíčok sa väčšinou na jar vyliahnu larvy (rozoznáme ich - sú veľmi malé - menšie ako špendlíková hlavička a majú tri páry končatín). Tie cicajú krv na malých vtákoch, hlodavcoch, ale aj na ľuďoch. Po nacicaní "vyrastú" na nymfu - je veľká zhruba ako špendlíková hlavička, má štyri páry končatín, vyskytuje sa hlavne teraz na jar (máj), prípadne na jeseň (október, november). Po nacicaní (na zvieratách, ľuďoch) nymfa dospeje na dospelé štádium, ktoré je jediné pohlavne rozlíšené na samičku s tehlovo červeným bruškom a samčeka - ten necicia krv, iba sa pári so samičkou.

Kliešte vlajkovanie - Branislav Peťko vlajkuje kliešte - biela vlajka z menčestru (1x1meter) sa dá na palicu a prechádza sa ňou tráva, kríky. Zdroj: M. Novákova,Veda technika

Je vedecky dokázané, že ak si prisatého kliešťa odstránime do 24 hodín, riziko prenosu baktérií alebo vírusov do nášho tela je minimálne. Práve preto je dôležitá dôkladná kontrola tela VŽDY po príchode z prírody. Zaujímavosťou je, že u detí sa kliešte najčastejšie prisajú v týchto miestach: oblasť hlavy - aj vo vlasoch, na ušných boltcoch, za ušami, na očných viečkach pod pazuchami v oblasti slabín v oblasti kolena zozadu na chrbte (najmä ak sa deti váľajú po tráve) u dospelých: pod pazuchami, v oblasti okolo pupku a v slabinách, v oblasti kolien zozadu.


Pár zaujímavostí o kliešťoch od Márie Novákovej:

Múdre zviera

Kolegyňa z Parazitologického ústavu SAV Bronislava Víchová s kliešťom na ruke, TASR

Kliešť sa zvykne prisať na miesta, kde je tenká koža a keďže má na predných končatinách orgán, ktorým vníma vyžarované infračervené žiarenie (teplo), kožu si prednými končatinami "ohmatáva" a kde cíti teplo (blízkosť teplej krvi), tam sa prisaje. Nechce sa zbytočne narobiť keď nemusí, je to múdre zviera. Prednými končatinami tiež zachytí infračervené žiarenie, ktoré vyžarujú všetky teplokrvné živočíchy vrátane človeka. Preto ak sa blíži, predné končatiny načiahne a nimi sa zachytí na koži, nohaviciach alebo topánkach človeka, lezie po tele a hľadá najlepšie miesto na vpich. Na tele sa dokáže dobre udržať, nespadne aj keď človek napríklad beží.

Odstraňovanie kliešťa
Kliešť sa nesmie potierať masťou ani vazelínou, pretože keď je prisatý, dýcha celým povrchom tela a keď telo potrieme masťou, začne sa dusiť a do rany začne viac vypľúvať sliny, ktoré môžu obsahovať baktérie, prípadne vírusy. Najlepšie je potrieť kliešťa navlhčený vatový tampón s trochou mydla, pinzetou chytíme kliešťa čo najbližšie pri koži a kývaním zo strany na stranu opatrne ťaháme. Nekrútime, nakoľko rypáčik, ktorým sa kliešť prisaje má dozadu smerujúce zúbky a keby sme kliešťa otáčali, zarýval by sa hlbšie do kože.
Po vytiahnutí miesto dezinfikujeme a sledujeme, či sa v mieste vpichu, prípadne na inom mieste, do mesiaca nevytvorí červený kruh so svetlým stredom (tzv. prstenec), čo je prvým príznakom lymskej boreliózy. U detí sa môže aj začervenať ušný bolec.

Vedeli ste že:

Na Liptove sa infikovanosť kliešťov baktériou, ktorá spôsobuje lymskú boreliózu pohybuje na úrovni 15-18%. Mária Nováková sa venovala v rámci doktorandského štúdia na Parazitologickom ústave SAV granulocytárnej anaplazmóze, čo je bakteriálne ochorenie, ktoré napáda biele krvinky človeka a zvierat a spôsobuje oslabenú imunitu. Podarilo sa jej potvrdiť pôvodcu tohto ochorenia v krvi poľovníka z Liptovských Sliačov, čo bol prvý potvrdený prípad na Slovensku.

Kto je Mária Nováková

Problematike kliešťov sa venuje od roku 2005, teda s prestávkami 15 rokov. S témou sa zoznámila v čase písania diplomovej práce na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku. Ďalej pokračovala v doktorandskom štúdiu na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach pod vedením dlhodobého odborníka na kliešte Branislava Peťka. Po doktorandskom štúdiu na Parazitologickom ústave SAV pracovala dva roky ako postdoktorandka. V súčasnosti štyri roky pôsobí na Fakulte zdravotníctva Katolíckej univerzite v Ružomberku ako prodekanka pre mobility a kvalitu. Aj na spomínanej fakulte sa intenzívne venuje problematike kliešťov. Študentom a žiakom adresuje prednášky a s kolegami im hlavne ukazuje živých kliešťov, aby ich vedeli spoznať.

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia