Píše sa rok 2016 a v Ružomberku je naplno rozbehnutá kampaň pod hlavičkou občianskeho združenia, na ktorej konci mala skupinka bývalých zamestnancov papierní prísť k ich akciám. Podobne ako nebankovky, aj v tomto prípade šéfovia občianskeho združenia svojim podporovateľom sľubovali veľké zisky. Stačilo podpísať pár papierov a žalovať väčšinového vlastníka papierní za údajný nárok na ich podiel.
Na túto viac ako lákavú ponuku skočili viacerí, okrem iného aj ružomberská dôchodkyňa Kleta D. V roku 2016 sa šéfom OZ Eco-papier Štefanom Gavorníkom a jeho právnikom Pavlom Korytárom nechala presvedčiť, aby takúto žalobu podala. Výsledok? Čerstvý, právoplatný rozsudok vo veci, ktorý hovorí jasne: Žaloba zamietnutá v plnom rozsahu plus povinnosť náhrady škody a súdnych trov vo výške niekoľko desiatok tisíc eur.
Koľko je v Ružomberku ďalších prípadov ľudí, ktorí môžu byť existenčne ohrození ďalšími súdnymi rozhodnutiami? Odpoveď nie je jasná, hoci portálu zijemvrk.sk sa podarilo nájsť ešte jedného exzamestnanca, ktorý vošiel do podobného súdneho sporu.
Neružomberská stopa
Kto sú však ľudia stojaci za združením, ktorého cieľom je uštipnúť z akcií papierní – podľa ich vlastných vyjadrení v týždenníku Trend za 20-percentné provízie? Ich dve mená – Pavol Korytár a Štefan Gavorník sú dôverne známe, a to aj sudcom a vyšetrovateľom.
Pavol Korytár, právnik pochádzajúci z Trnavy figuruje v kauze golfového rezortu v Báči, ktorú „preslávil“ podnikateľ Marián Kočner. Práve na túto kauzu ako prvý upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak. Ako na konci roka 2017 zistili aktuality.sk, Kočner mal najskôr cez záložné právo ovládnuť firmu, ktorá ho vlastnila, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu. Areál potom kúpil za zlomok jeho ceny v dražbe. A práve v dozornej rade akciovky Welten, ktorá areál prevádzkovala nesedel presne v tom čase nikto iný ako Pavol Korytár. Zodpovedal v kauze za desiatky miliónov eur za „právne služby“ práve on? Odpovede možno čoskoro poskytnú kriminalisti, ktorí sa prípadom zaoberajú.
Veľká hra
Štefan Gavorník je „v hre“ už od samotných 90.rokov. Krátko pred voľbami v roku 1994 na Slovensku vzniklo Združenie robotníkov Slovenska, ktoré sa po voľbách stala vládnou stranou. Jedným z jej nominantov na vysokú štátnu funkciu sa vtedy stal aj Štefan Gavorník, a to priamo ako prezident Fondu národného majetku, kde rozhodoval o privatizáciách rôznych podnikov. Vlastnou rukou dokonca podpísal aj predaj vtedajšieho SCP Ružomberok. Ako sa vo svojom svedectve vyjadril jeden z ľudí, ktorí ho do funkcie šéfa FNM nominovali, Gavorník mal už pred 20 rokmi na privatizáciu papierní jasný názor: „Hovoril, SCP nedávajme nikomu, to nám bude sypať celý život. Odmietol som to a odvtedy som si na pána Gavorníka dával pozor...Mal som podozrenie, že privatizoval on aj jeho rodina,“ hovorí pamätník, ktorého meno máme v redakcii k dispozícii.
Gavorník je dnes človekom, voči ktorému sú vedené viaceré trestné stíhania zo strany NAKA, okrem iného aj vo veci falšovania dokumentov v ružomberskom občianskom združení, či vo veci preukázania pôvodu majetku. Ten je pritom naozaj pozoruhodný. Ako zdokumentoval týždenník Plus 7 dní, jeho výška môže dosahovať až desiatky miliónov eur: „Gavorníkov majetok, rovnako ako majetok väčšiny súčasných najbohatších Slovákov, pochádza pôvodne zo štátnych zdrojov. V jeho rukách skončil niekdajší štátny majetok v Hubiciach, neskôr písaný na akciovku Agro-Bio Hubice. Firma vlastní rozsiahle role, lesy, poľnohospodárske budovy a iné pozemky na Žitnom ostrove v katastri obcí Kvetoslavov, Hubice, Hviezdoslavov, Mierovo, Čakany i Štvrtok na Ostrove,“ napísal pred časom týždenník. Ako dodáva, do jeho majetku majú spadať napríklad aj penzión v Starej Lesnej, či firma Zlatokov.
„Je nanajvýš zaujímavé, že Štefan Gavorník po rokoch prebehol na druhý breh rieky. Štylizuje sa do role bojovníka za spravodlivosť a obhajuje nároky bývalých zamestnancov ružomberských papierní. Tých papierní, ktoré pred dvadsiatimi rokmi pomáhal sprivatizovať. Aká je jeho skutočná motivácia v tejto kauze, je naozaj otázne,“ konštatuje článok.
Gavorníkove opletačky so súdmi však začali oveľa skôr, než v týchto rokoch. Už začiatkom nového tisícročia ho riešil bratislavský súd, a to pre podozrenie, že pri privatizácii Slovenských magnezitových závodov Hačava mal pýtať úplatok 40-miliónov korún. V tomto prípade bol Gavorník neskôr oslobodený.
Na zákone (ne)záleží
Napriek niekoľkým prehratým súdom s papierňami obaja špekulatívni aktivisti vo svojom ťahu pokračujú. Už tento týždeň v Ružomberku zvolali členskú schôdzu svojho „ózetka,“ kde sľubujú aj účasť „hostí z prostredia politiky“.
Háčik je však v tom, že schôdzu zvolali v prostredí ružomberskej školy. Podľa vyjadrenia jedného z nespokojných rodičov „je absolútne jasné, čo sú to za ľudia a neželám si, aby svoje aktivity rozvíjali na mieste, kde sa učia moje deti“. Nejde však len o morálnosť, organizovať takéto stretnutia na školskej pôde je tiež nezákonné: Podľa školského zákona je v priestoroch škôl akákoľvek činnosť a propagácia politických zámerov, strán a hnutí zakázaná.
Ružomberok, v ktorého správe škola je, o schôdzi nevie. „Radnica nemá v súčasnosti informácie o podujatí OZ Eco–papier na škole. Ak sa však jedná o politickú udalosť – organizovanie takýchto udalostí je v rozpore s morálnymi zásadami, vzhľadom na úzus, že každá škola by mala byť apolitická,“ uviedol hovorca mesta Ružomberok Viktor Mydlo.
Návnada pre politikov
Gavorník a Korytár pri honbe za svojím cieľom neváhajú do hry zatiahnuť aj ľudí z veľkej politiky. V minulom roku sa s nimi dokonca na tlačovú konferenciu priamo na pôde Národnej rady postavili i také politické esá ako Igor Matovič a Jozef Viskupič z OĽaNO veriac, že stoja na strane spravodlivosti. To isté platí o niekoľkých ďalších verejných zhromaždeniach. Je však otázne, do akej miery boli trnavskí politici oboznámení s minulosťou ľudí, ktorých si prizvali ako partnerov v politickej hre o práva exzamestnancov papierní. Je nanajvýš pravdepodobné, že podobne ako ružomberskí dôchodcovia naleteli aj oni.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia