Koniec éry liptovskej švábky. Družstvá končia s pestovaním zemiakov

RedakciaAktuality11.5.2026

V minulosti boli zemiaky jednou z hlavných plodín pestovania pre všetky poľnohospodárske družstvá na Liptove. Momentálne sa pestovanie zemiakov takmer úplne presunulo z Liptova na južné Slovensko. Uviedol to predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.

„Spomínam si na časy, keď sme ešte pestovali na Liptove viac ako dvetisíc hektárov zemiakov a skutočne každé poľnohospodárske družstvo pestovalo zemiaky. V súčasnej dobe sme minulý rok pestovali už len tri poľnohospodárske družstvá vo výmere možno ani nie dvesto hektárov. Predpoklad na tento rok je taký, že sa budú zemiaky na Liptove pestovať vo výmere možno na nejakých ani nie sto hektároch,“ podotkol Štefček.

Ekonomický tlak a chýbajúce zavlažovanie

Poľnohospodári na Liptove podľa neho nie sú schopní ekonomicky konkurovať pestovateľom na južnom Slovensku, ktorí majú úplne iné podmienky. „Pestujú sa už úplne iné odrody zemiakov ako kedysi. V súčasnosti sú tiež nutné zavlažovacie systémy, ktoré ani nie sú na Liptove, ani tu v našom okolí,“ spresnil predseda družstva s tým, že zemiaky na družstvách nahradili plodiny ako repka, obilie alebo krmoviny.

Dodal, že na PD Ludrová v minulosti pestovali 80 až 100 hektárov zemiakov. Mali vybudovanú technológiu aj sklady, no výmery klesali úmerne s odbytom. „Minulý rok sme pestovali zemiaky už len na desiatich hektároch a už sme neboli ochotní investovať do liniek na zber a triedenie, tak sme prišli k ráznemu rozhodnutiu ukončiť ich pestovanie,“ spresnil Štefček.

Od počiatočného odporu k hlavnej potravine

Zemiaky sa na Liptov dostali v 18. storočí pri neúrodách obilia, no ich cesta na stôl nebola ľahká. Historik Liptovského múzea Karol Dzuriak pripomenul, že obyvatelia ich dlho odmietali. Boli dôležitým produktom na roľníckych hospodárstvach, ale v prvej polovici 19. storočia sa ešte nestali každodennou súčasťou potravy pracujúcich vrstiev.

„Napríklad ružomberskí mešťania pod telesnými pokutami boli nútení, málo, darom vnútených zemiakov, či švábok zasadiť. Za panovania Jozefa II. museli dokonca pokutovať hybského richtára, lebo v rozpore so župným nariadením občanov odrádzal, ba zakazoval zemiak sadiť,“ spresnil Dzuriak.