Krížová cesta v jedinečnom prírodnom prostredí

RedakciaAktuality30.3.2024

Veľkonočné trojdnie pokračovalo Piatkom utrpenia Pána. Bez neho by však nebola ani Veľká noc. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. V tento deň platí prísny pôst.

Vo farnostiach sa na Veľký piatok uskutočňujú krížové cesty. Pripravili ju aj v obci Liptovské Sliače. Uskutočnila sa vo Vyšnom Sliači a to v lokalite Skalie. Viedol ju kaplán farnosti Martin Kováč.

V minulosti tvorili Skalie mocné travertínové skaly, ktoré boli utvorené v treťohorách pod vplyvom silných prameňov, ktoré v dávnych časoch zanikli. Ich zvyšky sa nachádzajú vo forme prameňa Teplica, ktorý je vzdialený od Skalia asi 150 m. Dnes je už travertín vyťažený, používal sa na stavbu rodinných domov, odvážali ho do Ružomberka, ale aj do Bratislavy a Budapešti. Ťažili ho talianski kamenári, ktorí v roku 1905 postavili aj kamenný kríž na začiatku ulice Stupy. Drevený kríž na vrchu Skalie bol premiestnený a osadený v roku 1967 z cintorína z Vyšného Sliača.

Pri ťažbe kameňa boli lokalite Skalie vykonané archeologické nálezy, ktoré sa nachádzajú v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Z doby kamennej pochádzajú – kamenné dláta, hladené i nehladené sekerky, kamenný čakan s dierkou, nožničky, šidlá, neúplná čeľusť nosorožca. Z doby bronzovej – bronzové diadémy, visiace ozdoby, gombík, ihly, náramok šabľa bez rukoväte, ihlica, dláto a šesť bronzových mečov.

Podla mienky prof. Jána Sladkého bolo vo vyšnej polohe Skalia priestranné jazierko, akoby bazén. Jeho brehy boli v tom čase ešte zreteľné. V minulosti sa v priestore Skalia a Teplice konali rôzne spoločenské, kultúrne a športové podujatia. V roku 1924 žiaci Štátnej školy z Vyšného Sliača pri vtedy ešte mohutných skalách cvičili, tancovali a spievali pre obecenstvo zo širokého okolia, pod vedením učiteľa Beďricha Vacka.

Podľa apoštolskej konštitúcie pápeža sv. Pavla VI. Paenitemini zo 17. februára 1966 sa na Veľký piatok zachováva prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, ktoré sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia.

Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť (pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa). Porov. Acta Apostolica Sedis 58 (1966/3) 177 – 198. Kánon 1252 CIC (1983) stanovuje, kto má záväzne plniť pôstnu disciplínu: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života.

Tento deň je osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu a jediný deň v roku, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj červená liturgická farba – farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

Text a foto: Tibor Šuľa