Kuchyňa starých materí aj v Ružomberku dostala "zelenú"

RedakciaAktuality19.4.2023

Dnes (19. apríla) popoludní sa v sídelnej budove Liptovského múzea v Ružomberku konalo slávnostné uvedenie do života novej publikácie Ivety Zuskinovej s názvom Liptov – Kuchyňa starých materí.

Do zasadačky na treťom poschodí ružomberskej dominanty na kraji Parku Š. N. Hýroša prišli aj početné skupiny z Likavky, Ludrovej, či Liptovských Sliačov.

Autorka už šiestej knihy vo svojej rovnomennej edícii, prítomným príťažlivým spôsobom, keď si veľmi šikovne pomohla aj vlastnými príbehmi, odprezentovala 208 – stranové dielo, ktoré predstavuje unikátny pohľad na život našich predkov.

Knihu otvára obrázok pôdy. „Ľudia v minulosti v Liptove žili z toho, čo si dopestovali, čiže pôda bola základom ich živobytia. Nič iné nemali, len kúsok zeme, kde si zasadili zemiaky, obilie, či zeleninu. Potom to ešte boli lúky, čo ich živili,“ rozhovorila sa naša významná etnografka.

Postupne I. Zuskinová prešla k základným potravinám našich predkov. „Najvzácnejším pokrmom bol peceň chleba. Aj veľká rodina chlieb piekla maximálne raz do týždňa, no skôr dvakrát. Deti si samé nemohli zobrať ani krajec. Keď mama ho vybrala z pece, v komore išiel čo najvyššie, aby sa k nemu nedostali myši, ale ani ´decká´, ktoré boli stále hladné. Vtedy jednoznačne platilo, že chlieb je boží dar. Piekli sa aj obyčajné posúchy z menej kvalitnej múky, hlavne tie mali zasýtiť ich ratolesti v rodine.“

Dáma, ktorá 45 rokov spojila s muzeálnou činnosťou, hoci na začiatku všetko nevychádzalo celkom podľa jej predstáv, ale za svojou životnou víziou nekompromisne šliapala, postupne prešla ku ďalším nosným „starým“ komoditám“, k zemiakom, ku kapuste, mlieku, či vajciam. Samozrejme, nemohla obísť ani v tom čase ďalšie dôležité činnosti, ako chov oviec, alebo pasenie kráv. „Keď sa naši predkovia dostali k mäsu, tak to bola baranina a jahňacina,“ pripomenula I. Zuskinová.

Skvelá hostiteľka nevynechala ani bylinky a rastliny Osobitnú pozornosť venovala sviatočným zvykom a tradíciám, ktoré sa spájali s fašiangami, Veľkou nocou a Vianocami.

Dedičstvo chutí a vášní Liptova. Tak znie názov poslednej kapitoly Kuchyne starých materí. „Je veľmi dôležité, aby sme naďalej mali úctu vo svojich rodinách, domácnostiach, no aj všeobecne, k potravinám, ktoré živili naše predchádzajúce generácie,“ zdôraznila I. Zuskinová.

Ústretovosť a pomoc obcí pri takomto dejinnom zábere je nevyhnutná. To vysoko ocenila niekdajšia riaditeľka Liptovské múzea. Aj preto, pri krste krásnej monografie boli tiež dvaja starostovia, Marián Javorka z Likavky a Peter Slimák z Ludrovej. Spolu s nimi sa o oficiálny akt postaral tiež riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic. Pani Zuskinová poďakovala viacerým za nezištnú spoluprácu pri svojej práci, keď ako prvú si na hlavný „plac“ pozvala Valériu Ilkovú z Ludrovej.

„Keďže kopec materiálov som už mala vopred nazhromaždených, až tak dlho príprava knihy netrvala. Napriek tomu to boli štyri mimoriadne intenzívne mesiace, od novembra 2022 do februára 2023,“ vyznala sa pre náš portál stále obrovským životným apetítom nabitá Iveta Zuskinová. „Neviem, ktorú kapitolu by som zvlášť vyzdvihla. Veľmi príjemný pocit mám z toho, že v tejto knihe nedominujú recepty, ale ďalšie aspekty a súvislosti.“ Samozrejme, mimoriadne činorodej autorky sme sa spýtali, či v jej edícii pribudne aj ďalší titul. „Ešte chýba ľudový odev,“ znela viac, než jednoznačná odpoveď.