Liptovskému múzeu už šéfuje M. Hromada

Ján SvrčekAktuality5.1.2024

Tento týždeň do funkcie riaditeľa Liptovského múzea nastúpil Mgr. Martin Hromada, PhD., ktorý v závere novembra 2023 uspel vo výberovom konaní a nadväzne ho do tejto funkcie schválili poslanci Žilinského samosprávneho kraja. Za riaditeľa 47 - ročného Ružomberčana vymenovala županka Erika Jurinová.

Aké pohnútky vás viedli prihlásiť sa do výberového konania? - znela naša prvá otázka na M Hromadu.

"Tento konkurz by sa normálne ani nekonal. Pred dvomi rokmi totiž bol na 5 - ročné funkčné obdobie za riaditeľa menovaný Michal Kovačic. Vznikla však nepredvídaná situácia a miesto riaditeľa sa uvoľnilo. Viacerí ľudia ma už predtým nabádali, aby som išiel do takejto súťaže. Ja som však bol spokojný na Žilinskom samosprávnom kraji v pozícii riaditeľa odboru kultúry. Bola to práca, ktorá ma napĺňala. Aj vďaka nej človek nadobudol ďalšie cenné skúsenosti z tejto oblasti. Pod náš odbor patrili aj múzeá, galérie, či iné kultúrne a spoločenské inštitúcie. Takže získal som určitý strategický pohľad na danú problematiku. K rozhodnutie ísť do ´výberka´ mi, v úvodzovkách, dopomohla aj vážna nehoda, ešte z júla minulého roka. Možno si z nej ponesiem i trvalé následky. Bola to udalosť, ktorá ma do určitej miery paralyzovala na pol roka. Nadväzne na to, čo sa stalo, denné cestovanie do Žiliny a späť sa ukázalo dosť problémové. Po všetkých zváženiach som si povedal, že asi prišiel čas venovať energiu a skúsenosti svojmu mestu, Ružomberku. Veď som aj členom jeho mestského zastupiteľstva. Možno takto aj využiť nejakú synergiu a urobiť vlastnú ryhu v meste a v regióne Liptova. Mojou nosnou ambíciou je, aby návštevníci múzea, všetkých jeho pracovísk, boli spokojní a aby aj Ružomberok z tejto významnej inštitúcie profitoval."

Bol nejaký vzťah Martin Hromada a Liptovské múzeum v minulosti?

"Možno to znie trochu neuveriteľne, ale naše múzeum vždy križovalo môj osobný život. V osemdesiatych rokov som do tejto budovy chodil na archeologický krúžok. História, dejiny, to ma veľmi priťahovalo. Človek koketoval aj so štúdiom takýchto smerov, hoci historik som nechcel byť. Napokon na vysokej škole mal som i skúšky z dejín kultúry. No vyskytli sa taktiež ďalšie spojivá. Môj ujo Pavol Karč dlhé roky zastával post odborného pracovníka v Liptovskom múzeu a vďaka nemu som našu sídelnú budovu veľmi dobre poznal. Bolo mi tiež známe, čo sa v nej dialo. Nuž a počas štúdia na ružomberskom gymnáziu sme sem hodne často chodili s našim profesorom Miroslavom Druskom. Keď som neskôr pracoval na mestskom úrade ako vedúci oddelenia regionálneho rozvoja a kultúry, takisto išlo o stále kontakty s múzeom. Táto budova v Hýrošovom parku je prirodzená súčasť nášho mesta. Ja si Ružomberok bez Liptovského múzea ani neviem predstaviť."

Počas vášho pôsobenia na "kraji" vás bolo vídať takmer pri každej väčšej akcii v Liptovskom múzeu. Tieto návštevy len dokresľovali váš vzťah k inštitúcii?

"Nezakrývam, som patriot. Jedným dychom však musím dodať, že na Žilinskom samosprávnom kraji to nefunguje tak, že každý si presadzuje záujmy toho mesta, či regiónu, odkiaľ pochádza. Akurát to čo kraj dlhoval Liptovskému múzeu, začali sme postupne splácať. Určite aj vďaka mne a Ľubomírovi Kubáňovi, dnes primátorovi mesta. Jedným z prvých krokov bola bezbariérovosť, inštalácia výťahu. Do plánu kraja sa dostala projektová dokumentácia našej najväčšej pamiatky, a to hradu Likava. Už je aj spracovaná a múzeum podalo projekt cezhraničnej spolupráce. Či bude úspešný, uvidíme. Bola opravená strecha na Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, ktoré je súčasťou Liptovského múzea. Postupne sa v múzeu otvárali jednotlivé expozície, ktoré boli projektované i spolufinancované župou."

Aké sú vaše prvé kroky na novom poste?

"Hoci túto inštitúciu zvonku relatívne dobre poznám, potrebujem viac preniknúť aj do jej vnútra. Okrem naštudovania rôznych interných dokumentov, v prvom rade sa chcem stretnúť s každým zamestnancom. Spoznať našich pracovníkov ako ľudí. Myslím si, že tu bol vždy dobrý tím. V súčasnej dobe je to zvlášť cenné. Ľudia v kultúre nie sú platovo docenení, takže práve pracovné podmienky a kolektív ich v tejto sfére môžu udržať. Samozrejme, pôjde tiež o ďalšie činnosti, do ktorých sa, po nejakej prvotnej analýze, musím pustiť. Jednou z týchto oblastí je inventarizácia, ktorá tu predtým nejakým spôsobom prebiehala, alebo neprebiehala. Jednoducho, treba vedieť, čo máme. Hneď na to nás čakajú práce na depozitári zbierkových predmetov. Mojou ambíciou je všetko, dnes z množstva priestorov, stiahnuť na jedno miesto v Ružomberku. Samozrejme, hneď sa bude treba pustiť takisto do rozvojových plánov, do príprav expozícií. Keďže som trochu zaťažený i na vláčiky, väčšia pozornosť bude venovaná i našim železničkám - Ľubochnianskej a Korytnickej. Určite chceme, aby Liptovské múzeum bolo marketingovo viditeľné a vážnym hráčom cestovného ruchu."

Takže pred vami je veľká výzva, čo poviete?

"Určite, obrovská. Navyše, po dlhých rokoch, som prvý ružomberský rodák na čele Liptovského múzea. Je to aj veľký záväzok."

Foto: autor