Pokračovanie rozhovoru s Miroslavom Štefčekom, podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý je zároveň predsedom poľnohospodárskeho družstva Ludrová. Tentoraz na tému práca v poľnohospodárstve, eurodotácie, kvalita slovenských potravín.
Na Slovensku je viacero odvetví, ktoré trpia nedostatkom pracovnej sily, ako je na tom poľnohospodárstvo.
V médiách vidíme a počujeme, že nemáme lekárov a učiteľov, ale nikto nehovorí o nedostatku poľnohospodárov. Kedysi sa hovorilo, ak si hlúpy, pôjdeš na družstvo dojiť kravy. Dnes to už neplatí. Dojací robot stojí osemstotisíc eur, dojáreň štyristotisíc eur, takže pracovať s nimi treba vedieť. Traktor stojí dvesto až tristotisíc eur, má GPS, dokáže ísť kilometer a nevychýli sa ani centimeter z naplánovanej trasy. No takýto stroj nemáme komu dať.
Nebude na príčine nízka mzda?
Na našom družstve v Ludrovej sa platy môžu porovnávať s inými podnikmi v okolí. Zabezpečujeme pre pracovníkov všetky benefity, to čo je v modernej firme, dostanú aj u nás.
Ľudí práca u nás neláka aj preto, lebo poľnohospodárstvo je práca na 365 dní v roku. Naháňajú nás úrady bezpečnosti práce, kontrolujú počet odpracovaných hodín, no súkromného poľnohospodára neskontrolujú, my musíme dodržať fond pracovnej doby. Sme radi a máme šťastie, že Ludrová je blízko ku mestu a zatúlajú sa tu nejakí ľudia, ktorí majú vzťah k poľnohospodárstvu. Preškolíme ich a pracujú. Ale máme nesmierne problémy, a bude ich čoraz viac, s pracovnou silou. Preto uvažujeme nad vybudovaním maštale, kde budú pracovať roboty.
Čo je príčinou nedostatku pracovnej sily vhodnej pre poľnohospodárstvo?
V našom regióne boli dve poľnohospodárske učilištia a jedna stredná škola a jedna stredná škola, teraz je jedna polytechnická škola, ktorá absolútne nedokáže vyprodukovať poľnohospodára, odborníka. Nemáme odkiaľ čerpať zootechnikov, agronómov, nehovoriac o dojičoch, traktoristoch. Predtým chlapec, študent, chodil na prax ku nám. Školu skončil s vodičským preukazom na nákladné auto, mal zváračský preukaz, bol odborníkom, ktorý mohol okamžite nastúpiť do práce, teraz takých nemáme. Súrne potrebujeme obnoviť vzdelávanie v poľnohospodárskej oblasti.
Naši poľnohospodári tvrdia, že ich kolegovia v zahraničí majú väčšiu podporu od štátu. Je to tak?
Slovenskí poľnohospodári ťahajú v Európskej únii za kratší koniec a aj v budúcom programovacom období budeme mať nižšie dotácie ako kolegovia v Nemecku, Holandsku Francúzku, možno len 80 percent z toho, čo dostávajú oni. A keďže je otvorený trh, tak ku nám budú prúdiť potraviny z týchto krajín. Je pravdou, že sa rozpočet pre poľnohospodárov miene navýšil. Táto pomoc je však stále nedostatočná, ale hlavne nie je rýchla na to, aby pomohla v daných situáciách.
Stopercentnú pravdu hovorím, že slovenský poľnohospodár nedostal ani cent za covid. Museli sme spĺňať podmienky, nemohli sme krave ani traktoristovi či dojičke povedať, že bude mať home ofice. Treba vysoko oceniť obetavosť poľnohospodárov a potravinárov, že sme v covide, ani v tejto situácii s vojnou na Ukrajine, neprestali robiť a nikdy nechýbal na pultoch obchodov chlieb, mäso, mlieko. Stopercentne sme si plnili a plníme si povinnosti.
Veľa sa hovorí o reťazci producent, spracovateľ a predajca. Ako si delia zisk?
Vo vertikále od prvovýrobcu po predajcu má najväčší podiel na cene na pulte obchodník. Obchodné reťazce tlačia potravinárov, aby mali trojmesačné, polročné ceny, čo sa nedá dosiahnuť. A keďže je voľný pohyb tovaru, tak potraviny rôznej kvality dovezú zo zahraničia, lebo tam majú producenti vyššie dotácie.
Niekedy sa divíme, aké ekologické a divné veci vychádzajú v nariadeniach Európskej komisie. Dokážeme previezť cez celý oceán hovädzí steak loďami, ktoré zaťažujú životné prostredie. Podobne vozíme aj iné potraviny, Najlepší ochranca životného prostredia na Slovensku je poľnohospodár, len treba, aby bol správne riadený správnymi predpismi a naša krajina bude vyzerať tak, že sa za ňu hanbiť nebudeme.
Ale veľa obchodných reťazcov aj v reklame propaguje slovenské výrobky.
Máte pravdu, situácia sa začína trochu meniť v prospech slovenských potravín. Spracovatelia si začínajú vážiť svojich dodávateľov, slovenských a poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sa spoločne snažia presadzovať svoje záujmy voči predajcom. Napriek tomu vnímame nedostatočné ocenenie slovenských poľnohospodárskych výrobkov, ktoré dokážu slovenskí poľnohospodári vyrobiť vo veľmi vysokej kvalite. Ide o mlieko, zemiaky, zeleninu, mäso. Spracovatelia menia rétoriku a chcú spolupracovať s poľnohospodármi. Vidíme to napríklad na sladovníckom jačmeni, ktorí kedysi dovážali zo zahraničia, teraz ho kupujú od slovenských pestovateľov.
Ešte ale treba zmeniť platby za výrobky. Pekár ráno dovezie čerstvé pečivo, obchodník ho predá a má peniaze hneď, čo nepredá vráti pekárovi. Kedysi musel pekár dostať peniaze do 30 dní, teraz túto povinnosť zákon zrušil. Vraj sú to neprimerané obchodné podmienky. Výsledkom je, že pekár uvidí peniaze možno za tri mesiace.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia