Lúžňania si pripomenuli svoju históriu

RedakciaAktuality8.8.2021

Oslavy začali sa v piatok slávnostnou akadémiou, kde starosta obce Albín Husarčík ocenil ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj obce. V programe vystúpili heligonkárky z L. Lúžnej, heligonkár Juraj Kvočka, folklórna skupina Lúžňan a dychová hudba Lúžňanka. Hlavný program osláv sa uskutočnil v sobotu, ktorých úvod patril slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval Jozef Trstenský. Po božích obradoch sa sprievod od kostola presunul do areálu futbalového ihriska v Ráztokách. V čele sprievodu kráčali členovia historickej skupiny z Banskej Bystrice, boli tam aj folkloristi, futbalisti.

„ Pre protiepidemické opatrenia sa sa oslavy nemohli uskutočniť vlani,“ konštatoval starosta obce. Podľa neho ich dedina patrí k najmladším na Liptove. Bola založená na šoltýskom práve. Pod šoltýstvom - škultéciou (villicatum, advocaliam) sa rozumelo dedičné richtárstvo, tj. správa obce a súdna kompetencia v drobnejších sporoch miestneho obyvateľstva. Šoltýs okrem správnej a súdnej moci dostal pozemok na výstavbu domu, väčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy ako ostatní obyvatelia, mal právo rybolovu a poľovačky, trhové právo, právo výseku mäsa, právo krčmy a mlyna.

Históriu obce L. Lúžnej priblížila aj výstava na futbalovom ihrisku, kde sa návštevníci okrem iného dozvedeli, že povinnosťou šoltýsa bolo priviesť kolonistov a vyberať feudálnu rentu a dane. Šľachtický rod Thökölyovcov z Kežmarku získal sobášom Štefana Thökölyho st. s Katarínou Thurzovou rozsiahle majetky a stal sa aj majiteľom Oravského zámku. Začiatkom päťdesiatych rokov 17. storočia získal od Illésházyovcov hrad Likavu. Tieto majetky zdedil potom Štefan Thököly mladší. Predákom kolonistov, lokátorom, ktorého poverili osídliť pustú pôdu v Lúžňanskej doline sa stal Juraj Veselovský, pochádzajúci zo šoltýskej rodiny z obce Veselé na Orave. Osadníci pod jeho vedením sa roku 1669 prisťahovali a usadili na lúkach zvaných Lúžna. Štefan Thököly ml. z Kežmarku, hlavný župan Oravskej župy a držiteľ hradu Likava, 5. augusta 1670 na hrade Orava vydal zakladaciu listinu, v ktorej vytýčil chotár novej obce, ustanovil práva a povinnosti šoltýsa a ostatných obyvateľov. Chotár rozdelil na 25 usadlostí (zárembky).

Druhá svetová vojna sa dotkla aj Lúžňanov. Zapojili sa do SNP. Partizánsky štáb Jegorova bol v obci. V SNP padlo 23 občanov a piati tragicky zahynuli pri vynášaní potravín na Prašivú, keď ich do doliny Banská strhla snehová lavína. Krvavým dňom bol 9. február 1945, keď dedinu napadla Vlasova armáda. Zastrelili 11 občanov. Jeden dom si otec a syn museli zapáliť a v ňom zhoreli. Obec bola oslobodená 4. apríla 1945. Niektoré rodiny odišli osídľovať pohraničie – južné Slovensko – Čičov, Lontov, Rusovce a na Moravu (Jeseníky). Nasledovala výstavba obce. V obci je vybudovaný vodovod, kanalizácia, základná a materská škola, telocvičňa.

Na pódiu počas slávnostného dňa predviedli svoje umenie spevácka skupina pri Jednote dôchodcov, folklórna skupina Lúžňan, dychová hudba Lúžňanka, Peter Cmorík band, Polemic. Ale taktiež aj folklórne zoskupenie Čarovné ostrohy. Záver osláv vzniku obce L. Lúžnej patril ohňovej šou a Oldies párty. Deti sa mohli zabaviť na rôznych atrakciách a dospelí si zasúťažili v jedení bryndze a v plieskaní bičom.

Text a foto: Tibor Šuľa