Lykožrút napadol aj ružomberské lesy, znížil ceny dreva

RedakciaAktuality17.7.2024

Médiá informujú o rozsiahlej kalamite podkôrneho hmyzu na Horehroní. O tom, aký je stav v okolí Ružomberka a o opatreniach proti tomuto škodcovi, sme sa rozprávali s Milanom Šlávkom, riaditeľom spoločnosti Mestské lesy.

Čo je príčinou kritickej situácie v lesoch Čierneho Balogu?

Podľa odhadov ide o cca 1,5 milióna metrov kubických stromov napadnutých a poškodených podkôrnym hmyzom a kalamita sa šíri ďalej. Minister pôdohospodárstva označil za jednu z hlavných príčin šírenie lykožrúta aj z neďalekých bezzásahových území, ale musím povedať, že v tomto prípade zlyhal pravdepodobne aj ľudský faktor. Ťažba takéhoto dreva je finančne náročná a finančný efekt je minimálny, odbyt suchého a znehodnoteného dreva viazne a jeho ceny sú nízke. V štátnych lesoch, ktoré túto oblasť spravujú, sa v posledných rokoch často menilo pod politickým vplyvom vedenie na najvyššej aj nižších úrovniach. Každý tento problém odsúval a chcel horúci zemiak prenechať niekomu ďalšiemu. Teraz sa situácia, ktorú bolo treba riešiť od začiatku, vymkla úplne spod kontroly.

Ako sú na tom Mestské lesy?

Staráme sa o viac ako 6900 hektárov, pričom 40 percent sú hospodárske lesy, zvyšok sú ochranné a lesy osobitného určenia. U nás bola kritická situácia najmä v rokoch 2017 – 2018, keď viac ako 70 percent našej ročnej ťažby bolo tzv. ťažba náhodná (kalamitná) najmä z dôvodu šírenia podkôrneho hmyzu. Vďaka prijatým opatreniam sa ju podarilo zastabilizovať, v ďalších rokoch klesol podiel tejto ťažby na 20 percent. Bohužiaľ v posledných dvoch rokoch, aj pod vplyvom suchého a horúceho počasia, znova toto číslo vyskočilo na 40 percent a v tomto roku to bude podobné. Doplácame na veľké množstvo smrekových monokultúr, ktoré tu boli v minulosti vysadené.

Aké opatrenia ste prijali?

Ochranné opatrenia spočívajú najmä v rýchlom vyhľadávaní ohnísk podkôrneho hmyzu, skupiniek napadnutých stromov a ich likvidácii. Ostatné opatrenia ako feromónové lapače a lapáky slúžia skôr ako prostriedok monitoringu. Situáciu máme zatiaľ pod kontrolou. Samozrejme, že aj bezzásahové zóny, najmä prírodné rezervácie sú zdrojom šírenia lykožrúta, ale túto bezzásahovosť rešpektujeme. Horšie je, že Štátna ochrana prírody nám na niektorých miestach kvôli ochrane hlucháňa nepovolila zásah ani mimo rezervácie. Viditeľné je to pri ceste na Smrekovicu, tu nám nezostáva nič iné, len modliť sa a dúfať, že nám to neprerastie cez hlavu.

Prečo sa podkôrny hmyz premnožil?

Treba jednoznačne povedať, že vplyv na šírenie a premnoženie podkôrneho hmyzu majú klimatické zmeny. Mierne zimy a suché horúce letá mu veľmi vyhovujú, stromy sú oslabené a strácajú schopnosť brániť sa napríklad tým, že ho v určitých fázach jeho vývoja nedokážu zaliať živicou, ktorú produkujú. Lykožrút sa kedysi rojil jeden či dva krát za rok, dnes zaznamenávame aj 3 – 4 takéto rojenia.

Aký dopad to má na ekonomiku podniku?

Situácia na Horehroní a státisíce kubíkov znehodnoteného dreva, ktoré príde na trh, bude mať samozrejme dopad aj na hospodárenie malých subjektov, ako sme my. Klesajú ceny najmä menej hodnotných sortimentov ako vláknina na výrobu celulózy a palivového dreva. Občanov Ružomberka a blízkeho okolia upozorňujem, že v čase prázdnin znižujeme cenu palivových zvyškov po manipulácii z 35 na 25 euro (vrátane DPH) za priestorový meter. Môžu si ich zakúpiť u nás na manipulačno – expedičnom sklade na Bystrickej ceste.