Zvyk stavať máj – vysoký strom ozdobený pestrofarebnými stuhami – bol pôvodne prejavom náklonnosti. Mládenci ho stavali pred dom svojej vyvolenej ako symbol lásky, krásy a mladosti. No nejde len o romantiku: v predkresťanských časoch slúžil stromček aj ako ochranný symbol, ktorý sa dával na domy či hospodárske budovy, aby odohnal zlé sily a priniesol úrodu.
Máj tiež symbolizuje víťazstvo jari nad zimou – nové začiatky, prebúdzajúci sa život a silu prírody.
Väčšinou išlo o rovný smrek alebo jedľu – krivý strom by bol hanbou nielen pre mládenca, ale aj pre dievča, pred ktorého domom sa ocitol. Chlapci si už vopred vyhliadli vhodný strom v hore, často ho aj niekoľko týždňov sušili, aby bol ľahší na manipuláciu. Kmeň očistili od kôry a konárov, no špičku – tzv. vrchovec – stínali až tesne pred stavaním, aby ostal zelený a svieži.
Na vrchol sa viazali stuhy, šatky a často aj fľaša pálenky – nie ako dar, ale ako výzva. Kto sa odvážil po hladkom kmeni vyšplhať až hore a získať fľašu, ten mal rešpekt.
Stavanie sa často odohrávalo v noci, potajomky. Mládenci sa dohodli, zobrali rebríky, žŕdky, laná – a pod rúškom tmy vztyčovali máj. Na druhý deň chodili po dedine a vyberali peniaze za máje – dievčatá im „platili“ a za vyzbierané groše sa konali tanečné zábavy.
Ak sa máj dievčaťu páčil, posielalo chlapcovi pierko z rozmarínu – symbol uznania a náklonnosti.
V súčasnosti sa stavanie májov presunulo do centra verejného života. V Ružomberku sa vo štvrtok 1. mája o 12.00 hod. máj vztýči v Parku Š. N. Hýroša, za účasti Folklórneho súboru Liptov. Pripravený je aj prvomájový sprievod a bohatý kultúrny program.
Máj tu zostáva stáť celý mesiac a na jeho konci sa symbolicky váľa – tzv. váľanie mája je dnes často samostatnou oslavou.
Hoci väčšina obcí stavia máje pred 1. májom, niekde sa dodnes drží staršia tradícia a máj sa stavia na Turíce – tzv. svätodušné sviatky, ktoré prichádzajú 50 dní po Veľkej noci. Tento zvyk má hlboké korene ešte z pohanských osláv jari a obnovy života.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia